Yoonmin <story texting>

●18●

Yoongi pov.
Stál som na autobusovej zastávke a čakal na bus,keď mi v tom niekto obmotal ruky okolo pasu. Zľakol som sa a lakťom omylom buchol dotyčného.
"Aau! Yoongi!"
"Bože Tae! Koľko krát ti mám hovoriť, že keď ti stojím chrbtom máš zamnou normálne prísť? Vieš normálny človek by mi povedal ahoj"
"Myslel som si, že takto ťa prekvapím" zavrčal a šúchal si poranené líce.
"Prepáč, v pohode?" dal som mu ruku z líca preč, aby som sa mohol pozrieť nato čo som urobil.
"Je to v pohode hyung" usmial sa a zložil mi ruku z tváre.
"Aish..zase ma tak oslovuješ? Tae veď vieš, že to nemám rád"
"A povedz mi, čo ty vôbec rád máš?" uchechtol sa. No možno mám trochu rád Jimina.. UMM NIE. Zamračil som sa nad svojou myšlienkou. Nad čím to zase premýšľam?!
"Nemrač sa na mňa a poď na bus lebo ujde" zatriasol mnou a ukázal na autobus, ktorý už stál na zastávke.

Celú cestu som premýšľal nad tým..prečo som vlastne premýšľal nad Jiminom. Teraz sedím v lavici..no teda vlastne ležím na lavici, a čakám kedy sa všetko toto skončí. Ja vlastne chodím do školy len spať. "Hej, zase spíš?" štuchol domňa Tae. Iba som zavrtel hlavou. Uchechtol sa a vyšiel von z triedy. Tam mi pohľad padol na dvoch ľudí. Oh bože. Hobi a Jimin. O niečom debatovali a muselo to byť dosť vážne keďže sa Hobi mračil. Jimin mi bol otočený chrbtom, no aj napriek tomu som vedel, že plače pretože si začal utierať tvár do mikiny. Hobi sa len pousmial a objal ho. Niečo mu začal šepkať do ucha a ja som videl ako Jimin zamrzol. Hobi ho len pohladkal po vlasoch a odišiel do svojej triedy. Jimin tam  chvíľu len tak stál. Musím povedať že zadok má teda dobrý. YOONGI! Nad čím to zase premýšľaš?! Oh nie! Jimin sa otočil a pozrel sa priamo na mňa. Prosím povedzte mi niekto,že som nenasadil ten perverzný úsmev? Na Jiminovi som len videl paniku no tá sa potom zmenila na perverzný úsmev. Dobre..všimol si to. Len na mňa žmurkol a odišiel. Nachvíľu som myslel, že pôjdem za ním no zazvonilo.

~
Už som bol ma ceste domov. Celý deň v škole som premýšľal nad Jiminom. No nemal som odvahu ísť za ním. Vlastne..ani neviem kde sa tam nachádza. Ale fakt ma zaujíma o čom sa bavili a prečo plakal.
"Yoongie?~" Shit. Túto prezývku mi dáva len jeden jediný človek na svete.
Otočil som sa a za mnou stál Jimin. Usmieval sa od ucha k uchu. To ho akože niekto nadrogoval?
"Minie?" vyšlo zomňa
"Yoongie! Poď sa hrať!" pribehol ku mne a objal ma.
"Č-Čo? Hrať?" vôbec som nechápal túto situáciu.
"Prosím! Prosím!" začal mi tam dupať ako malé dieťa a ľudia sa na nás pozerali vážne divne. Toto je žart alebo čo?
"Yoongi!" niekto na mňa zakričal no nebol to Jimin. Bol to Hobi. Ten utekal smerom ku mne.
"Uh..Yoongi ja si Jimina nachvíľu..uh bože mal by som behať častejšie, zoberiem" povedal celý udychčaný. Ani nečakal nato čo poviem a už ho ťahal preč.
Už som iba započul hlasy.
"Hoseokieee čo to robíš? Ideme sa hrať?"
"Umm...jasné Jiminie. Ideme"

Čože?! To čo bolo? Dobree..tak nevadí buď mám halucinácie ja alebo bol Jimin zdrogovaný. Pobral som sa teda domov. Asi sa nato pôjdem vyspať.

Hoseok pov.
Ťahal som ho z ulice preč. Bože. Ako to teraz vysvetlím Yoongimu? Bude sa určite vypytovať. A cez deň sa mu to ešte nikdy nestalo. Môže to tak mať ešte horšie následky.
"Hoseokie ideme k tebe?" opýtal sa Jimin.
Iba som prikývol a už vyberal z tašky kľúče. Hneď po otvorení Jimin vbehol dnu a skočil na gauč. Dobre..budem.sa oňho musieť postarať. Fakt neviem kedy mu tá nálada zmizne ale dúfam, že to bude čoskoro. Sadol som si teda k nemu na gauč a zapol mu rozprávku. Musím povedať, že keď sme boli spolu a on dostal ten výpadok, viackrát sa choval ako dieťa. Presne ako teraz. Táto nálada ma vždycky dostávala do šialenstva. Nikdy som sa neudržal a robil som to s ním i počas toho výpadku. Keď jemu sa nedalo odolať. I teraz by som ho pretiahol no musím sa držať na uzde. Už spolu predsa nie sme. Od mojich myšlienok ma prebral Jimin, ktorý si na mňa obkročmo sadol.
"Jiminie čo to robíš?" chcel som ho striasť no držal sa ma pevne.
"Chcem sa hrať Hoseokie~" pošepkal mi do ucha. Fajn? Tak toto je prvý krát čo vidím jeho zmenu nálady na inú náladu. Veď to ani nedáva zmysel.

"J-Jiminie prestaň" chytil som mu ruky pretože mi nimi tlačil na rozkrok. On len nafúkol líčka. No hneď nato sa na mne začal pohybovať.
"Uh..Jiminie prestaň!" skríkol som, no on to využil a začal ma bozkávať. Hneď mi tam strčil jazyk. Nahvíľu som vôbec nič nerobil no potom som mu podľahol. Oh tie jeho pery! Ako mi chýbali! On celý mi chýbal.. Pomaly sa od mojich pier odtrhol a prisal sa na krk. Začal mi sať kožu a miestami ma aj kusol.

"Ahmm" zavzdychal som keď mi cez látku nohavíc začal dráždiť penis.
Cítil som, ako sa pousmial a tak dal ruku do mojich nohavíc, no stále neopúšťal môj krk. Zavzdychal som keď mi ho začal hoňiť no zrazu všetko prestalo. Jeho hlava spadla na moje rameno a stish ruky povolil. Ale noták! To sa musí prebrať práve teraz?!  Zodvihol hlavu a pozrel sa namňa.

"H-Hoseokie?" vyzeral byť zmätený. No keď si uvedomil, že na mne sedí sčervenal.
"Hoseokie..ja-"
"Psst, nič nehovor" prerušil som ho a dal mu pusu na ústa. No on sa hneď odtiahol.
"Hobi!" skríkol.
"Jiminie ja viem, že si nič nepamätáš no dovoľ mi povedať, že prvý si začal ty. No teda najprv si začal obťažovať Yoongiho a-"
"Čo som mu urobil?!" skočil mi do reči.
"Nebol som tam skôr takže neviem. Pribehol som k vám keď som počul tvoj hlas, kričal si na celú ulicu aby sa s tebou šiel hrať"
"Takže zomňa bolo zase dieťa?"
Prikývol som a on sa začal červenať. Hlavu mi položil na rameno no hneď ju zodvihol a vyľakane sa na mňa pozrel.
"To-to som urobil ja?" spýtal sa a rukou prešiel po mojom krku.
"No nie, urobil som si to sám" uchechtol som sa.
Chcel zomňa vstať no ja som ho zastavil.
"Jiminie, nechceš dokončiť to čo sme začali?" zavrnel som mu do ucha a hladkal mu stehno.
"NIE!" skríkol.
"Ale noták Jiminie!" Pritiahol som si ho bližšie k sebe a pobozkal ho. On sa mi ale vyšmykol zo zovretia a zo slovom..teda vlastne s krikom 'NIE!' odišiel. Počul som už len vchodové dvere.
"Aish..takúto príležitosť nabudúce využijem lepšie"