Yoonmin <story texting>

●21●

Hoseok pov.
Je pol desiatej a asi pred hodinou som k nemu dorazil. Zatial sedíme na gauči a pozeráme telku. Teda..ja pozerám telku. On ťuká do mobilu. Myslím, že si píše s Yoongim.  Nevidím mu do mobilu lebo sedí oproti mne, ale určite si píše s Yoongim keď sa tak usmieva.
"Ach..idem po vodu. Chceš aj ty?" postavil som sa z gauča a obrátil sa na Jimina.
"Jiminie?" zamával som mu pred očami.
"Huh Čo?"
Fajn. Píše si s Yoongim.
"Pýtal som sa či chceš vodu"
"Umm, hej jasné môžeš mi doniesť" odpovedal a ani sa nedíval na mňa. Faaajn Jimin. Nemusíš sa na mňa dívať keď mi to vravíš. Zbehol som teda do kuchyne po vodu.
"H..Hobi!" započul som krik. Rýchlo som vbehol do obývačky.
"Jiminie! Čo je?" vyľakane som k nemu pribehol. Podopieral si hlavu a tiekli mu slzy.
"Ji-"
"Nedotýkaj sa ma!"
Aha. Ďalší výpadok..ako ich môže mať tak často? Toto sa mu nestávalo.
"Jiminie.."
"Povedal som nedotýkaj sa ma!" kričal na mňa a s obrovským plačom sa postavil. Chytil som ho za zápästie a pritiahol ho k sebe.
"Jiminie, prestaň a počúvaj ma!" zvýšil som trohu hlas no on sa len viac rozplakal. Túto jeho naladu nemám rád. Stále plače a nechce povedať prečo.  Ani vtedy som nevedel čo s ním mám robiť.
"Nechaj ma! Idem do izby!" vytrhol sa mi zo zovretia a odišiel. Chcel som ísť za ním no všimol som si na zemi jeho mobil.

Zdvihol som ho a hneď sa mi tam zobrazil chat s Yoongim. Fajn..Yoongi sa bál tak som jednoducho odpísal za Jimina že som v pohode. Nemusí vedieť, že som u Jimina. Veď ako inak by som mu aj vysvetlil prečo píšem za neho? No keď sa mu nejako nepozdávalo, že to píše Jimin urychlene som vypol mobil. Sakra. No nič. Yoongiho vyriešime zajtra.
"Jiminie?" vošiel som do jeho izby.
Neodpovedal, len sedel pri stene a rukami objímal svoje nohy.
Sadol som si k nemu a pohladkal mu ruku. On prepadol v ešte väčší plač a utiekol von z izby.
"Aish! Jiminie!" rozbehol som sa za ním a hodil ho o dvere, ktorými chcel výjsť von.
"Hoseok pusti ma!!" začal tam plakať ešte viac.
"Jiminie nenúť ma to urobiť..buď ma teraz budeš počúvať alebo to s tebou vybavím inak. Jiminie nechcem aby sa ti niečo stalo." pritlačil som ho na dvere viac a on zavzlykal. Nachvíľu som si myslel, že to prestalo no kusol ma do ramena.
"AUU! Jiminie!"
On zatial stihol újsť do obývačky.
"Fajn Jiminie..prepáč ale nedávaš mi na výber." povzdychol som si a namieril som si to do jeho izby. Začal som sa prehrabovať v jeho skrini až som našiel to, čo som hľadal. Zobral som teda to lano. Vedel som, že sa mu to bude hodiť. Som rád, že som ho  presvedčil aby si ho nechal. Vybral som sa teda do obývačky ale Jimin tam nebol. Zľakol som sa no potom som ho uvidel ako sedí v kuchyni na stoličke. Výborne, to sa mi hodí. Preboha..premýšľam tu ako nejaký vrah. No nič. Prišiel som k nemu potichu a zozadu cez neho obmotal lano.
"HOSEOK! ČO TO AKOŽE ROBÍŠ?!" Jimin sa postavil zo stoličky a vystrašne sa na mňa pozrel.
"J-Jiminie?"
"Áno, tu pred tebou stojím. Teraz mi vysvetli to lano." zavrčal.
To nie. Takže ďalšia zmena nálady na inú náladu? Toto sa mi prestáva páčiť.  Bál som sa, že mi niečo urobí tak som v rýchlosti to lano zobral a sotil Jimina na stoličku. Ten ani nestihol nič povedať a už bol priviazaný.
"Hej! Hoseok!! Okamžite ma odviaž!!" začal zo sebou metať a kričať.

Bože..jeho nalady sú čím ďalej tým horšie a trvajú oveľa dlhšie. Vôbec neviem čo sa deje. V tom som započul zvonček. Rýchlo som pribehol k dverám a pomaly ich otvoril. Neotvoril som ich celé iba som vystrčil hlavu. No zarazil som sa keď som tam uvidel Yoongiho.

Yoongi pov.
"H..Hobi?" prekvapilo ma keď som tam uvidel Hobiho. V tej chvíli ma napadla len jedna vec prečo mi Jimin neodpisoval.
"Ja..som nechcel rušiť. Už pôjdem" chcel som odísť no započul som krik. Jiminov krik.
"Hoseok okamžite ma odviaž!! Hovorím pusti ma!! HOSEOK!!"
Len som sa na Hobiho zmätene Pozrel, odtlačil ho z dverí a vbehol dnu.
"Nie Yoongi..to..to nie je tak ako to vyzerá!" vydal zo seba keď som dobehol do kuchyne a uvidel priviazaného Jimina o stoličku.
"To čo má znamenať?!" vlepil som Hobimu facku a pribehol k Jiminovi.
"Nie Yoongi nerozviazuj ho!! Yoongi! Fakt to nie je tak ako to vyzerá!" snažil sa ma zastaviť no ja som Jimina ďalej rozviazaval. Keď som ho odviazal Jimin sa postavil no po chvíli mi spadol do náruče .
"Odnes ho na gauč, rýchlo!" prikázal mi Hobi. Poslúchol som ho a odniesol Jimina na gauč. Hobi ma od neho odstrčil a sadol si k nemu.

"Hej Jiminie..nie je ti nič?" spýtal sa ho.
Jimin len pokrútil hlavou.
"Čože?! Najprv ho priviažeš o stoličku a potom sa o neho staráš?! Vysvetlite mi niekto túto situáciu?!" vôbec som nevedel čo to má znamenať. Jimin sa len posadil a povedal: "To si ma musel peiviazať až o stoličku?"
Obaja sa zasmiali.
"Umm..Haló? Ja by som ako veľmi rád vedel čo sa tu deje."
"Uh Yoongi..a čo ty tu robíš?" spýtal sa Jimin.
"Veď som ti písal, že prídem pretože mi tvoje písanie prišlo divné ale pochopil som, že ty a Hobi.."
"Čo? Nie! Tak to nie je! My už spolu nie sm-" zamrzol.
"Č-čo? Ako to myslíš , že už?" ja už vážne neviem čo si mám myslieť.
"Ja..my..och" Jimin chcel niečo povedať no zasekával sa.
"Chodili sme spolu" nakoniec to povedal Hobi.
Ja som len vyvalil oči.
"Takže môj najlepší kamarát mi nikdy nepovedal, že niekoho má? wow"
"Yoongi nehnevaj sa.. Fakt som, ja..nevedel som ako." Hobi sa postavil a chcel ma objať.
"Nie" odstrčil som ho.
"A čo malo znamenať to pred chvíľou? Prečo bol priviazaný na stoličke?" položil som otázku no, ani jeden mi neodpovedal.
Iba som sa uchechtol.
"Nehnevám sa len..len je mi ľúto, že som o tom nevedel" pousmial som sa a pobral sa na odchod. Dobre..trochu ma to naštvalo. Trochu viac. Poznáme sa predsa dlho. Sakra mohol mi povedať, že niekoho má! Prečo som sa niečo také dozvedel až teraz?.Keď som už bol za prahom dverí niekto ma chytil za tričko.

Otočil som sa a uvidej Jimina zo slzami v očiach.
"Prosím..nikam nechoď. Zostaň tu."
"Prečo by som mal?"
"Pretože..pretože.." utrel si slzy a zahľadel sa mi do očí.
"..pretože mi na tebe záleží"
Tieto slová boli iné. Vyzneli tak úprimne. Toto bol rozhodne iný Jimin a nie ten úchylný.
"Minie pr-"
"Nie, nič nehovor!" skočil mi do reči "Chcem sa ti ospravedlniť za všetko. Za všetky tie úchylnosti čo som písal ja..ja, neviem čo by som ti mal povedať. Veľmi ma mrzí aj to, že si nevedel o mne a Hobim. Yoongie.. Keď..veľmi chcem byť s tebou. Ale bojím sa. Bojím sa čo urobíš ak o mne budeš vedieť všetko."
"Minie..chcem o tebe vedieť všetko. Úplne všetko. Nie si mi ľahostajný. Aj mne na tebe záleží no neviem o tebe nič. Máš predomnou veľké tajnosti. Dokonca sme spolu ani netrávili čas. Nevyzerá to tak, že chceš byť so mnou ale s Hobim. " prišiel som bližšie k nemu a pohladkal ho po vlasoch. No on si ma pritiahol a objal ma. Vážne o ňom nič neviem. Celý je taký záhadný.

"Tak to nie je! Yoongie! Milujem ťa! Chcem s tebou tráviť čas..chcem byť len s tebou!" plakal mi do ramena a zvieral moje tričko.
Povzdychol som si a objal ho silnejšie. Po chvíli som sa odtiahol a pohladkal ho po líci.
"Vie Hobi o tom čo robíš v škole?" Iba sklonil hlavu a pozeral do zeme.
"Prečo mi to nemôžeš povedať?. Prečo to on vie a ja to nemôžem vedieť? Áno povedal si, že mi to povieš. Ale zatial si mi nepovedal nič. Len sa vyhováraš"
"Yoongie ale..ja neviem ako ti to mám povedať. Je tu toľko vecí o ktorích by som radšej mlčal, no ty chceš všetko vedieť. Yoongie,bojím sa."
Chytil som ho za bradu a prinútil ho pozrieť sa mi do očí.
"Čoho sa bojíš?"
"Že sa ti niečo stane.. Kvôli mne."
Nechápal som. Nechápal som absolutne ničomu. Nič tu nedáva zmysel. Neviem čo mám robiť. Pomaly som stiahol svoju ruku a snažil sa pousmiať, aspoň trochu.

"Príď za mnou keď budeš vedieť čo chceš. Príď za mnou keď  mi budeš chcieť povedať všetko o sebe." otočil som sa a pomaly odchádzal.
"Yoongie počkaj! Yoongie!"
Ani som sa neotočil a zrýchlil tempo.
"YOONGIE! prosím..." bolo jediné čo som počul. Nie..nemôžeš mu podľahnúť teraz..teraz nie. Musíš byť silný Yoongi. On zajtra príde a povie ti určite všetko. Ty mu taktiež povieš, že ho miluješ aj napriek tomu, že si s ním trávil málo času. Áno. Presne tak to urobíš Yoongi. Aj keď má pred tebou tajnosti podľahneš mu. Vieš to.

Asi som nedával moc pozor pretože posledné čo som počul bol zvuk auta a dosť známy hlas ktorý stále kričal "Yoongie! Yoongie! Nie Yoongie!" Potom si už nepamätám nič. Bola tma.