1.časť

336 23 0
                                    

Vyšla som z domu v sprievode mojho brata Dereka. Bolo desať hodín večer.Na sebe sme mali čierne oblečenie, na očiach okuliare a na hlave kapucne. Na pleciach nám vyseli backpacky.

Prišli sme k veľkej  budove. Hemžilo sa to tam ľudmi. Zaškerila som sa  na Dereke aj , keď to nemohol vidieť.Vytiahla som modrý sprej a začala sprejovať budovu. To isté urobil aj Derek.

Keď som doťahovala posledné čiari , zjavila sa pri mne  Jeho postava.Ako som ho spoznala ? Iba on má jeden rukáv na mikine koženny, a na ruke má ocelový naramok ,kde je vyryté pray .Párkrát som ho už videla ale nikdy som mu neviela do tvare natož aby som s ním hovorila. Nikdo s ním nikdy nehovoril.Nikdo nevie kto je.Pán tojomný.Vytiahol si z ruksaku fialoví sprej.Zabudla som na vlastné sprejovania  a pozerala som sa naňho.Robyl rýchle tahy rukov. Potom vytiahol bieli sprej a zastprejoval vnútro.Vyzeralo to ako zrkadlo. Otočil sa na mňa. Videla som iba jeho úškrň na perách. Otočila som sa a rýchlo som dosprejovala to svoje.Ludia vykrikovali a ukazovali na budovu. Počula som sirény policajtov. Podpísala som sa pri môj výtvor veľkým modrím pismenom „D“ a utiekla som. Po pár sekundách sa pri mne zjavil aj Derek.Dali sme to high five a bežali čo najdalej od toho miesta.

„čo myslíš , kto by to mohol byť?“ opýtal sa ma Derek ,keď sme si sadli na lavičku. Z vaku som si vytiahla servítok a snažila som sa z ruky zotreť modrú farbu ,ale neuspech.

„neviem, može to byť hocikto.Tak ako my. Ale nieste tak populárny ako on.“ Zasmiali sme sa. Grafitujeme už 3 roky.Sme dvojčata. Obydvaja mame hrdzavo oranžové vlasy a zelené oči.Vyzeráme dosť komicky.Chodime rovnako, robíme rovnaké veci, hovoríme rovnako, správame sa rovnako. Dokonca sme aj rovnako vysoký.

Zabudla som vám povedať svoje meno. Som Damia Donna Middle. Preto to „D“ ak by sa niekdo pýtal.

To , že každý večer chodíme sprejovať ,nevie nikdo,dokonca ani rodičia.Každý večer sa musíme plížiť von oknom.Dnes niesu doma ,takže sme vyšli dverami.

Naši rodičia majú radi pozornosť,takže sa votrú na každú snobskú party aká v meste je.

Chvílu sme sa ešte rozprávali a smiali, potom sme išli domov.Zmyla som z rúk všetkú modú farbu , teda zoškriabala a naliala tam odlakovač. Zvyčajne používam modú,čiernu ,červenú. Fialovú mi už vyfúkol On .Vlasy som si zviazala do drdolu a vyšla som z kúpeľne. Z Derekom máme spoločnú izbu. Nieže by v dome nebolo viac miesta ale nám to vyhovuje.

Lahla som si na svoju posteľ a vybrala som s pod vankúša ipad. Počula som ako zacvakol zamok na dverách v kúpeľni.

Pozrela som sa na novinky. Samozrejme , pán tojomný bol medzi prvými.Sem tam sa tam objavili aj naše s popisom „ kto to je , prečo , načo ,čo to znamena ?“ a podobnými otazkami.Na jednom som sa musela zasmiať. „patria do sekty?“ Retweetla som to a dalej som sa potichu smiala.

Z dola sa ozvalo buchnutie dverí. Sú doma. Po pár minutách sa otvorili dvere.Stála v nich mama.Hrdzavé vlasy mala vyčesané do zložitého učesu a na sebe mala čierne šaty až po zem,

„dobrú noc“povedala a dala mi pusu na čelo.Zakričala aj na Dereka.Ja som išla za otcom.Stál v spálni pred zrkadlom a daval si dole kravatu.

„pomôžem ti“ z lahkosťou som mu ju dala dole.Vidieť ako sa trápi davanim si ju dole som si nemohla nechať ujsť ale nahodou by sa zaškrtil a to som nepotrebovala.Verte mi , bol by toho schopný.Dala som mu pusu a išla späť do izby. Derek sedel na posteli a sušil si uterákom vlasy. Sadla som si na postel a ukazala mu to s tú sektu. Smial sa na tom rovnoko ako ja.

„Zhasnúť a spať“ do izby nám vlietla mama. Obydvala sme zavrčali a hodili sme sa do postele na čo sa mama len zasmiala.

Ráno sme sa zobudili na otravné pipanie budíka.

„choď ho vypnúť“zamrmlala som a zakrila som si hlavu vankušom.

„ak si nepohneš, zmeškáme školu“zakričal na mňa Derek.Práve som si hadzala do backpacku posledné knihy. Na hlavu som si nasadila čiernu beane a vyrazili sme do školy.

Po ceste sme si spievali od Lila Za Gangsta shit. Ludia sa za nami otáčali ale my sme sa len smiali a dalej spievali .Po ceste sa k nám pridal aj Luke Smith a Clary Stewart. Tvoria spolu pár už 7 mesiacov. Pozdravili sme sa a dalej si spievali. Pred školov sme radšej prestali a išli za ostatkom našej partie. Faith Hall, Matt Clean, Chris James.

Po skončení školy sme sa pobrali domov až na mňa teda. Musela som si isť dokúpiť spreje,  Faith chcela isť so mňu ale musela som povedať nie, nechcem aby zistila  ,že chodím sprejovať.

„D! Tak ako vždy?“ opýtal sa ma hneď John. Mal na sebe príšernú košelu .

„ako vždy Josh, nemáš nejaký nový odtieň modrej ?“ opýtala som sa a dalej som si obzerala červené spreje.Josh odišiel do skladu. Dúfam , že mu to nebude trvať ako minule.Zacinkal ten príšerný zvonček , keď sa otvarajú dvere. Do vnútra vstúpil chalan.Nevenovala som mu pozornosť a dalej som pozerala spreje. Siahla som po červenom ako krv. Položila som ho na pult a čakala.Zachvílu sa poza závesa vynorila postava Johna. V rukách držal dva modrá spreje.Jeden neonoví a druhý tmavy.

„čo maš dneska na plane posprejovať?“ opýtal sa ma.

„rozmýšlali sme včera z Derekom ,nad divadlom v Brooklyne“ zaškerila som sa.

„ak Vás chytia , dva roky za mrežami“povedal a podal mi učet.

„risk je zisk“podala som mu peniaze a zmyzla som,ale predtým som si všimla pohlad toho chalana na mne.

Večer sme sa ako vždy obliekli do čierneho.Zobrali sme si skejty a vyrazili sme,ale dnes sme museli isť oknom.Rodičia už spali.

Na skejtoch sme sa premavali po uliciach až dokým sme nedošli na tú spravnu.

„musíme byť rychlo“povedal a stisol mi ruku.Mala som strach ale ako som už dnes povedala , risk je zisk.Prikívla som . Rozbehli sme sa k budove zo sprejami v rukách.

Nagrafitovala som prvé čo ma napadlo.Chlapca v čiernom zo sklonenov hlavov. Znova som sa podpísala , pozrela som sa na Dereka.Ten sa tiež podpisoval.Nikoľko ludí kričalo, nadavalo, niektorý z udivom pozerali na naše diela.Chytil ma za ruku a tahal ma preč. Bežala som za ním. Videla som ho.Teda myslím ,že to bol on.Mal koženný rukav a bol celý v čiernom, na hlace mal kapucňu. Otočil sa za nami.Pridala som na rychlosti , bežali sme k uličke kde sme si nechali skejty.Zobrali sme si ich a zdrhali ako o život.

„Bože, to bolo užasné“vydýchla som potichu a hodila som sa na postel.Bola som štastná svojou pracou.

Umyla som sa a zmyla som si aj vlasy.Prezliekla som sa do pyžama  a unavená som sa hodila do postele.

 -Sejb- 

Who is he ?Where stories live. Discover now