Sedeli sme na kolajniciach a ja som nevedela odtrhnút oči od maľby.Čierno fialovo bile čiari sa prelínali a vytvárali niečo úžasne.V rohu bolo niečo napísané ,ale nevidela som na to+ bola tma.
Sedíme tu tak to už okolo 15minút.Potichu a v tme.Opierame sa o seba iba o ramenami.
Vo vačku mi zavybroval telefón.Sakra. Derek.
'kde si?'
'hneď som doma' opísala som mu a zablokovala telefón.
"musím isť" povedala som a postavila som sa.Len prikívol hlavou,teda myslím a postavil sa tiež.Chytil ma za ruku a viedol ma k tej tmavej ulici.
"Kto si ?"vyhrkla som.Neuvedomila som si to.
"raz to zistíš" povedal pokojne.
Ďalej sme pokračovali ticho.Bolo to príjemné ticho.
Zastavili sme pri mojom okne.Vyhupla som sa na parapetu.Derek chcel isť ku mne ale zastavila som ho rukov.
"uvidíme sa?" opýtala som sa potichu.Zdvihol ku mne hlavu.Na očiach mal okuliare ale všimla som si jeho vlasy padajúce dole.Nerozoznala som farbu,bola až moc tma.Pristúpil ku mne,potiahol ma za prameň hrdzavých vlasov a povedal :"dnes o 22 ,tam kde to začalo" povedal a zmyzol v tme.
'Tam kde to začalo'myslí tým kedy sa objavil on? ale vtedy keď som ho prvý krát videla ja? alebo v uličke ,kde ma zachránil?Povzdychla som si a zoskočila z parapety na zem.
"stávaj"drgal do mňa niekto.Ak zistím kto , roztrhnem mu sanku.Zavrčala som a pretočila som sa na druhú stranu.
"zmeškaš školu"povedal bratov hlas.Zdvihla som prostredník.
"je víkend ,debil" zamrmlala som . Ďalej som počúvala už len nadávky s bratovej strany.
Zabudila som sa okolo pól 10,mylím.Ale najradšej by som zostala ešte v posteli.V pyžame som zliezla do kuchyne.Mama bola aj s otcom v práci.Ako obvykle.A Derek? ten neviem kde je.
Spravila som si rýchle raňajky a išla späť do izby.
Pozrela som sa do zrkadla.Fain,vlasy na všetky strany.
Rozčesávala som si vlasy,keď mi do izby vtrhol brat ,v ruke mal skejt a na chrpte backpack.
"Kde si bol?" opýtala som sa ,keď som si dávala tepláky.
"Tyson" zasmial sa. Vedela som kam tým mieri.Tyson býva v Bronxe.Môj braška tam rád chodí lebo sa mu tam kurvy(prepáčte) hádžu bod nohy.Ano je to uchylná sviňa.
Prezliekla som si bratovo tričko za moje obey tielko.Vlasy som si ako tak rozčesala a vrátila som sa do izby.
Lahla som si na posteľ a zobrala som si knihu. Čítala som iba chvíľu ,lebo ma to potom prestalo baviť.
Postavila som sa pri okno a pozerala na dvor.
"dnes o 22 ,tam kde to začalo"
Spomenula som si na včera.Na tváry sa mi objavil úsmev.Ten blbý trapný úsmev.
Pokrútila som hlavou aby som vytriasla myšlienky.Prehrábala som si vlasy a pozrela som sa na Dereka ktorý sedel za stolom a učil sa.To sa stávala malokedy.Nakoniec som si aj ja vytiahla zošit z Matiky a pozrela som sa na pár prikladou.
'Som domá' počula som zakričať mamu.Len som pretočila očami a ďalej pozerala do matiky.Nohy som si vyložila na tie Derekove.
"Som rada ,že sa učíte.Idem urobiť obed ,zavolám vás."ani som is nevšimla ,že prišla a ani odišla.
Hodila som zošit z matiky do tašky.Hodinu pozerať na čísla ktoré vám nedávajú zmyseľ ,neni práve výhra.
"Dnes ideme s Tysonom a Kylom do klubu.Pridáš sa?" opýtal sa ma a ani raz neodtrhol pohľad od učebnice.To ich 'ideme do klubu'poznám.Ožerú sa ,pretiahnú pár štetiek a ja ich potom musím ťahať domov.Pokrútila som na znak , nie.
"Obéd" obydvaja sme si povzdychli a zišli dole.
Je 21:13 a ja sa idem obliecť ,teda snažim sa isť obliecť.hodila som na seba čierne rifle,čierne tielko a bratovu mikinu. Vlasy som si nechala tak ale na ne som si dala snapback.Povzdychla som si. Farba mojich vlasov je príšerná.
Nevedela som či si mám zobrať spreje alebo nie.Rozhodla som sa nakoniec pre nie.Z pod postele som vybrala armádny penny.Zamkla som dvere a chvíľu načúvala.Derek vyrazil preč už o 8. Bolo ticho.
Otvorila som okno .Potichu som zhodila dole penny a napokom som skočila aj ja .
Takže,teraz kam? Niečo mi hovorí aby som išla do uličky.Ale problém je v tom ,že veľmi si nepamätam kde je.
Nasadla som na penny a vyrazila k parku.
Ešteže som vyrazila skoršie.Už tu blúdim niekoľko minút.
Tuto si to pamätam.Konečne.
Raz.Dva.Tri.Našla som to.
Nadýchla som sa a išla tam.Bože,tu je tma.
"Prišla si"ozval sa chraplavý hlas pri mne.Vykríkla som.Ruka mi automaticky vyletela k hrdlu.Lapala som po dychu.Počula som jeho slabý smiech.
"Debil"zamrmlala som.
Znova ten smiech.
-Sejbí-
Alexandra (Lexí) je v nemocnici ,takže teraz budem pridávať častejšie ja.:)
