Lost Memories

11.

"Počkať... Čo? Nerozumiem... Koho myslíš?... Kto je... Dimitri?"

Z Christianovej tváre zmizol úsmev. Chvíľu len v tichosti sedel a pozeral sa na mňa ako na blázna najvyššej úrovne, z čoho som bola ešte viac mimo ako doteraz. Po chvíli sa zachechtal.

"Teraz nie je najlepší čas na kanadské žartíky, Rose. Toto bol moc chabí pokus o vtip. Máš na lepšie vti..."

Skočila som mu do reči. "Zdá sa ti, že žartujem? V mojej hlave mám zmätok. Nič si z toho nepamätám. Asi som to dosť prehnala s alkoholom či čo, ja fakt neviem, ale určite o nebolo až také zlé aby som bola tu. Takže teraz, Chris, mi povieš všetko čo som robila na tej oslave!"

Neviem prečo ale pozeral sa na mňa ako na samovraha, blázna čo ušiel z liečebne? Ten pohlaď bol síce celkom vtipný a stál by za selfie, ale zároveň som sa oňho dosť bála. Tvár mu zbledla. Prezeral si každučký centimeter mojej tváre akoby hľadal chybu už na aj tak dokonalej tvári.

"Čo to trepeš Rose? Aká oslava? Z toho si nič nepamätáš? Nevieš kto je Dimitri? Ak toto nie je vtip tak čo to potom je? Há?" Hlas sa mu postupom zvyšoval a pobehoval po celej miestnosti. Sem a tam. Tam a sem.

Bože!... "Chceš to celé vysvetliť? Veď si tam bol aj si Lisou ale fajn! Včera sa konala oslava zásnub. Aby som bola presnejšia bola moja a môjho snúbenca! A keďže som včera mala veľmi dobrú náladu tak som si vypila. A pravdepodobne dosť. Ale si to nestálo za to lebo takýto výstup som fakt nečakala a už vôbec nie že skončím v ošetrovni!"

Pozeral sa akoby mal pred sebou zjavenie z neba alebo čo.... s otvorenými ústami. Po chvíli sa spamätal. "Áno, Rose. V jednom máš pravdu. Si zasnúbená. Si zasnúbená s Dimitrim Belikovom! On je tvoj snúbenec! Ale nekonala sa nijaká oslava. Veď akoby aj mohla? No ták Rose. Bola si pól roka mimo. A potom ťa Dimitri našiel v lese. Len tak si tam ležala. Dimitri hovoril, že predtým tam ako si ťa všimol... ja neviem moc tomu nerozumiem... niekto nad tebou stál alebo čo."

Christian mi rozprával samé nezmysli asi pol hodinu. Rozprával o tom Dimitrim. Potom aj to tom ako som zmizla na pol roka a samé blbosti dookola až sa to nedalo počúvať. Ak ešte raz povie Dimitri, prisahám, že ho nakopem ako hociktorého strigoja.

Sama pre seba som sa zasmiala a prehovorila zachrípnutým hlasom. " Nechápem ani jednej veci čo tu tvrdíš. Hovoríš, že som zasnúbená s mužom ktorého ani nepoznám? Veď ja ani neviem ako sa jeho meno vyslovuje nieto kto to je!" Zúfalstvo v mojom hlase som nedokázala ani počúvať, tak som sa to pokúsila pretočiť na vtip. Možno s tým už prestane a ja budem mať konečne pokoj. "Dimitri Belibohviečo, predstavuje nijakú časť pomsty? Za to čo som ti naposledy urobila? Alebo ste mi prichystali striptéra na moju rozlúčku so slobodou? Ste zlatý ale nerobí sa to deň pred svadbou?" Chcela som pokračovať ale prerušil ma nijaký hlas.

"Rose?"

DIMITRI:

Stál som vo dverách a nedokázal som uveriť, že ju znova vidím, že sa prebrala a môžem počuť jej hlas. Ale to čo rozprávala nedávalo žiadny zmysel. Počul som asi polovicu ich rozhovoru. Nebolo to príjemne počúvať. Nakoniec som to nevydržal. "Rose?"

Strhla sa a pozrela na mňa. Obzerala si ma. Jej pohlaď bol prázdny. Nič som v ňom nevidel. Oči jej neiskrili tak ako som bol navyknutý. V jej pohľade som nevidel lásku.

"Zdravím. Prepáčte, ale mohli by ste zobrať tuto pána Ozeru preč z tejto miestnosti? Obávam sa, že ak tu bude ešte jednu minútu navyše upadnem znovu do kómy alebo v čom som to bola pred týmto všetkým!" Koketne sa na mňa usmievala. Tento úsmev som dokonale poznal, ale na druhej strane...

Ostal som tam stáť ako obarený. Nevedel som ako na mňa zareaguje po tom čo som si vypočul ich rozhovor. Možno som čakal, že si možno spomenie? Alebo ma bude ignorovať? Nevedel som. Ale rozhodne som nečakal, že sa začne usmievať!

"Dimitri..." Vytrhol ma zo zamyslenia Christian"... ja si nemyslím, že..." Začínal pomali, ale...

"Počkať!" Skríkla Rose. Pozerala na Christiana a ukazovala na mňa" TOTO je ten Dimitri? To si robíš srandu? Ten Dimitri, ktorý je "môj snúbenec", ktorý ma našiel a čo ja viem čo všetko ešte? Moc som ťa nepočúvala. Bol si strašne otravný." Pomali pozrela na mňa a znova sa mi zapozerala do tváre. "Prepáčte, ale toto musí byť strašný omyl. Lebo podľa toho čo mi tu tento tu hovorí" ukázala na Christiana "musíte byť boh a ja na bohov neverím, len keď sa mi to hodí, ale keby som už nebola zasnúbená s mojou láskou, možno by som si dala povedať."

Obaja sme na ňu pozerali, obaja sme boli mimo ani jeden nevedel čo by sme mali urobiť. Nakoniec som prehovoril: "Rose, ja viem, že je to pre teba asi dosť divné , šialené a ...."

"Dosť divné a šialené?" Znechutene sa zasmiala "Nie tak to vôbec nie je. Je to skôr ako keď ste v nočnej more. Ešte aj vy si toto myslíte? Nie je to čudné, že ja vás nepoznám ale ste môj snúbenec? ...."

Nedokázal som je počúvať. Hovorila samé nezmysli. Christian sa s nou znovu začal hádať a vysvetľovať a ja som len stál a snažil som sa to všetko vstrebať a pochopiť, ale nedokázal som to prijať. Veď teraz som ju našiel akoby mohla na mňa zabudnúť?

" A dosť! DOSŤ! Už ťa nebudem počúvať, jasné?! Už ťa mám po krk, Christian. Teraz sa otočíš, zoberieš zo sebou aj tuto prítomného "môjho snúbenca" a odídete z tejto miestnosti! Ak sem jeden z vás ešte príde nech si ma neželá!"

Rose ma vytrhla zo zamyslenia. Po tvári jej stekali krokodílie slzy. Ten pohľad ma bolel, až som to nevydržal. Spravil som jeden krok smerom k nej a chcel som ...

"VYPADNITE! OKAMŽITE! Jediný koho chcem teraz vidieť je jedine LISSA a nikto iný tak už nech vás tu ani nevidím!" Rozplakala sa ešte viac. Nedokázal som sa na to pozerať.

Christian ma chytil za plece a vytiahol ma na chodbu. Keď zatvoril dvere a otočil sa na mňa tiež so slzami v očiach povedal: "Idem po Lissu. Ju bude možno chcieť počúvať..."

Hovoril ďalej ale ja som ho nepočúval. Nakoniec odišiel po Lissu a ja som zostal stať a pozeral som sa na dvere za ktorými je žena, ktorú milujem a ktorá ma absolútne nepamätá...

TO BE CONTINUED :D :D