Slepý bojovník 1: Ako vidieť (Dokončené)

Kapitola XXX.

Cidrayo sa zobudil s prvými lúčmi slnka, čo prenikli cez škáry v streche. Kedy to bolo naposledy, čo s Azyragem spávali v sene na povale? Nech to bolo kedykoľvek, bolo to dávno.

Vedľa seba počul pravidelné odfukovanie Tirasa, aj Taoino tiché dýchanie. Len sa posadil, nechcel ich budiť. Zobral do ruky Dračí tieň, čo ležal hneď vedľa neho. Nikdy ho nedával mimo dosahu. Potichu ho vytiahol z pošvy a prešiel prstami po čepeli. Bola stále ostrá, hoci ju ešte nikdy nebrúsil. Vlastne ju ani nepoužíval často, ale to sa asi čoskoro zmení.

Začul vedľa seba šuchot a uvedomil si, že Tiras práve vstal.

„Dobré ráno," pozdravil.

„Aj tebe."

„Zobuď Tao a pomôžeme tete Limao s raňajkami."

O chvíľu boli všetci traja na nohách a plnili rozkazy, ktoré im stará pani zadávala. Ty podoj kozu, ty narúb dreva, ty nakŕm sliepky. No odmenou im boli chutné raňajky v podobe rozváňajúcej praženice a kozieho mlieka.

„Vždy som si myslela, že Rebeli žijú v jednom veľkom dome a celý deň trénujú," poznamenala Tao. „Nečakala som, že budeme robiť domáce práce."

Tiras sa zasmial. „Vyzerá to tak, že v tejto krajine sa nie každému ujde miesto, aj keď sme nejaké budovy dostali. Ale v RETE je to presne tak, ako hovoríš."

„Čo je RETA?" pridal sa k rozhovoru Cidrayo.

„To nevieš?"

Cidrayo pokrútil hlavou.

„RETA je hlavný rebelský tábor. V Gildsku. V stenách rokliny na pustatine bolo kedysi vybudované kamenné mesto. Stovky rokov tam nik nežil a dá sa dobre ubrániť, preto sa tam teraz skrývajú Rebeli."

Medzitým dojedli. Tiras ich oboch zavolal na dvor, aby ich vyskúšal, tak ako kázal Haj.

„To ty budeš rozhodovať, či sme dosť dobrý na to, aby sme mohli byť Rebeli?" spýtala sa Tao. Ani trochu sa jej nepáčilo, že ich osud prakticky závisí na človeku, ktorý vlastne ani nemá nijakú hodnosť medzi Rebelmi.

„Vôbec nie. Veď napokon Rebelom je každý, čo pozdvihne zbraň proti Gardistom, nezáleží na tom, či s ňou vie aj bojovať. Väčšina ľudí však bojuje len keď ide o ich životy, rodiny, mesto... Pár bitiek a potom sa vrátia k svojim životom. Ale vy chcete byť Rebelmi úplne, ináč by ste sem nechodili. Je jasné, že nemôžeme veriť všetkým, ktovie, kto by mohol byť špeh. A okrem toho každý chce mať istotu, že sa môže spoľahnúť na ostatných, preto je Haj taký prísny keď ide o nováčikov. Nakoniec on rozhoduje o všetkom."

„A ako si predstavuješ tú skúšku?" spýtala sa. Tiras pokrčil plecami. Zobral kúsok kriedy a na starý orech na dvore nakreslil terč.

„Predveď sa," povedal.

Prevrátila očami. „To hádam nemyslíš vážne." Vzala luk, napla tetivu a nedbanlivo vystrelila, skôr než Tiras odišiel od stromu. Zaškerila sa, keď videla ako od ľaku nadskočil. Šíp sa samozrejme zapichol do prostriedku načrtnutého terča.

„Dobre no, takto to asi nepôjde..." mrmral si pre seba. Potom ukázal na vrabca sediaceho na streche.

„Trafíš ho?"

„Že či!"

Vložila šíp do tetivy. Tiras tleskol dlaňami a vtáča vyletelo. V tom istom momente spadlo na zem prepichnuté skrz-naskrz.

„No, strieľanie ti ide," uznal. Tao sa zazubila.

„Myslím, že mňa môžeš nechať tak," povedala, ako šla zobrať oba šípy. „Ale som zvedavá, ako chceš vyskúšať Cidraya. Si dosť šikovný na to, aby si s ním držal krok dlhšie ako pár úderov srdca?"