21

145 21 5
                                    

"Ahoj." Pozdravil ho nahliadnuc ponad jeho rameno, každú chvíľu čakal útok anjela, ktorého videl vo sne. Castiel si všimol jeho zvláštne konanie a zvraštil nepokojne obočie.

"Deje sa niečo?" 

"Nie." Vystrúhal falošný úsmev ale Cas sa tým nedal oklamať. Kývol mu hlavou, aby ho nasledoval dozadu. Dean prebehol očami po niekoľkých zákazníkoch, ktorý boli zabraní do rozhovorov  a tak sa pobral za ním.

"Povedz mi, čo sa deje. Vidím, že sa niečo stalo."

"Nič, len... Nevidel si tu niekoho podozrivého?" 

"Nie. Všetko ide tak ako vždy. Nič neobvyklé."

"Si si istý?" Naliehal Dean a hlavu okamžite otočil ku zadným dverám, ktoré sa práve otvorili. Siahol pod bundu a namieril zbraň na muža, ktorý sa v nich objavil. 

"Wow! Čo sa deje?" Spýtal sa šokovane muž a zdvihol ruky akoby sa vzdával. Castiel chytil Deana za ruku a ťahal ju dolu.

"To je Patrick, môj kolega. Daj tú zbraň preč." Dean venoval Casovi rýchly pohľad a potom sa na Pata usmial.

"Sorry, kámo. Trocha rušný deň." Pat sa z miesta nehýbal a tak si Cas rýchlo vymyslel lož, aj keď ho trochu udivilo, že na Deanovu zbraň nereagoval vôbec prekvapene. Akoby vedel, že ju pri sebe má.

"Je policajt. Preto má zbraň." Patrick prikývol a prešmykol sa okolo nich do kaviarne.

"Tešilo ma." Kývol hlavou Deanovi a potom zmizol za dverami.

"Zbláznil si sa? Skoro si mi zabil kolegu!"

"Prepáč. Je toho dnes na mňa veľa." Cas mu prešiel dlaňou po tvári a pozrel mu do očí.

"Pat to tu zvládne. Čo keby sme šli ku mne? Zrejme potrebuješ trochu oddych." Dean mu vtisol bozk a zbraň si schoval znova pod bundu.

"Nie som policajt." Šepol mu do pier.

"Viem. Je mi jedno, prečo máš tú zbraň. Z nejakého dôvodu sa cítim bezpečnejšie. Akoby... akoby som vedel po celú dobu, že ju pri sebe máš. Je to zvláštne." Dean sklonil zrak. Bol toto správny moment na to povedať mu pravdu? Zrejme nie, pretože keď zdvihol hlavu nechal fakt, že si Cas niečo pamätá za sebou a zmenil tému.

"Poďme. Mám chuť na pivo a futbal."

"Nepozerám futbal." Dean sa na neho usmial a ťahal ho za ruku k zadným dverám. 

"Nemyslel som tým futbal naozaj, Cas." Vysvetlil mu s lišiackym úškrnom, na čo Cas len sklopil zrak a nenápadne sa pousmial. 

Dlane plné tajomstva (Destiel ff)Where stories live. Discover now