Láska pičínska w/@Jung_HeeMi

Legolasov dlhý hrubý príchod

Kde bolo tam bolo pri siedmych pyrohoch a pri troch hŕstkach bryndze vyšlo slniečko nad Pevnosťou Pičín.

Ranné ticho preťali výkriky bolesti a slasti.

Mníška Mariška zodvihla svoju hlávku z oslintaného vankúša, schytila do ruky terchovský budzogáň a vychytila sa strestať šuhaja, ktorý prekazil jej vlhký spánok.

Čin čin práve zavýjal svoju rannú zobúdzanku keď sa do väzenskej cely vrútila Mníška Mariška. Čin čin sa snažil nájsť vhodnú výhovorku no i tak dostal budzogáňom po prdeli.

"Za trest mi zarecituješ nejakú rýmovačku v slovenskom jazyku národnom. Najlepšie zo Slovenského Rudohoria."

Čin čin si navliekol gumené rukavice a latexovú čiapočku s Vílou Amálkou a spustil.

"Vo Zvolene zvony honia,
za Zvolenom Branka zvonia.
Zvonia zvonia durným zvonom,
po doline, hore Hronom."

"Braňo Mojsej?" Spýtala sa Mníška Mariška neveriacky a v mysli si vybavila svoju mokrú minulosť.

Čin čin pritakal s roztúženým výrazom v tvári a s roztiahnutými nožkami. Vtom Mariške zacengal pomyselný zvonček. To bola Ivetka Bagetka, ktorá ju volala na erotické raňajky v sprievode piesní ako Homošlerky, Moja ruka a Pijeme fernet cez internet.

Mníška Mariška nechala rozkročeného Čin čina samého v cele napospas jeho ruke a náhlila sa za svojou bagetkou.

Zatiaľ čo sa Mníška obšťastňovala s Bagetkou, niekde za pevnými hradbami pevnej pevnosti Legolas zvieral svojími pevnými dlaňami svoju pevnú pevnosť a.k.a. pevný úd pohlavný.

Keď vykonal svoju pevnú činnosť obhliadol si pevnosť zhora dole a z dola hore, z boku na bok a z vonka dnu. Nakoniec vymenil úd v svojej ruke za luk a plynulou novozélandštinou zvolal.

"Za národ, homošlerky, sladké banániky a Gucci opasky!" Vystrelil šíp napustený jeho majonézou a zastrčil svoj Gucci opasok do nohavíc.

Ale jeho malý kamarát protestoval a dral sa z nohavíc von. "Ukľudni sa Ctiborko, už si si dneska zašantil," zašepkal Leggy a pohladkal svojho miláčika po jeho hladkom povrchu.

Vtom z okna ľúbezne vykukol Ian Kirne a sladkým hláskom z plného hrdla zakričal: "Čo to čo to? Akáže to zvodná dievka sa pod mojím hradom chýli?"

"Moje meno Legolas Novák, som syn trojpoľného cisára Thranduila, kráľa lesnej novolézadskej ríše a Táničky Novákovej. Mohli by ste mi ponúknuť miesto vo vašej inštitúcii?"

Ian sa úchylne uškrnul a zakričal: "Počkaj Legolasko, zhodím ti svoje zlaté vlásky!"

Legolas sa pozerá a pozerá a vidí, že z okna sa vysúva niečo dlhé a hrubé. Ale vlásky to veru neboli. Legolas to uchopil svojimi pevnými rukami a poriadne zatiahol, no keď sa zhora ozval výkrik plný bolesti, radšej len rýchlo liezol hore.

Keď bol napokon tvárou v tvár majiteľovi Pičínskej pevnosti, Ian si distingvovane zapol nohavice a oboznámil ho s podmienkami jeho nastávajúcej práce.

"Nohavice v tejto pevnosti netolerujeme. Tvojou úlohou bude obšťastňovať nášho najváženejšieho väzňa, Raťafáka Plachtu. Jeho cela sídli v najhlbšom zákutí najhlbšej pivnice. Tu ti odovzdávam kľúč vedúci k tvojmu nekonečnému raju."

Ian vložil niečo klzké do Legolasových pevných rúk. No kľúč to nebol.

Po pár minútach 'rozhovoru' sa Legolas vybral plniť si svoje pracovné povinnosti.

Ian si sadol na stoličku a znova uškrnul, len tak, sám pre seba.

"Toto bude ešte zaujímavý rok."