Povedala to.
Pred Radou. Pred ním.
Keď očakával to najhoršie, ona urobila to, čo považovala za správne, ale...
„Madam, nemôžete predsa..."
„Môžem, lord M a už som to tak či tak urobila..."
Správala sa ako dieťa, nebolo možné aby...
„Alebo snáď ľutujete, že ste ma bránili?"
„Nie, neľutujem, madam, ale..."
Cítil to.
Cítil ten tlak, ktorý...
Urobil čo bolo v jeho silách, aby...
„Budete mojím budúcim manželom... stanete sa ním buď vy, alebo nikto iný..."
„Viktoria!" povedal jej meno a ani si to poriadne neuvedomil.
Usmiala sa.
Pocítil jej ruku na svojom pleci.
„Veľmi vás ľúbim, lord M, verím, že spolu budeme šťastní... skúste tomu veriť aj vy..."
„Bude to škandál, madam, vláda možno padne, možno bude nutné..."
„Nič zlé sa nestane, lord M, nič zlé sa nemôže stať, kým ste pri mne... verím vám, skúste aj vy veriť mne... láska moja..."
Musí.
Tak či tak nemá inú voľbu.
To čo ona začala, bude nutné dokončiť, inak by...
„Pokúsim sa o to, madam, pokúsim sa, aby dopad vášho rozhodnutia bol čo najmenší..."
„Je to naše rozhodnutie, lord M... naše..."
Chcel to priznať, no nemohol, nie teraz, nie za predpokladu, že...
Bude ju chrániť, aj keby ho to málo stáť všetko... ale... ona musí pochopiť, že...
„Alebo ma už neľúbite, alebo už za nás nechcete viac bojovať?"
„Veľmi vás ľúbim, madam..."
Vždy bude.
