The CHOICE

The CHOICE - 3. Kapitola

Dobre dievčatá, naozaj sa ospravedlňujem za zdržanie, no konečne Vám prinášam novú časť! Sľubujem, že sa posnažím pridať ďalšiu, aby ste neboli dlho v napätí O:)

 Ďakujem Vám za každé jedno prečítanie, vote a pravdaže komentáre! 

Teší ma, že sa vám príbeh páči     

 - Barbara

Keď sa konečne dostanem do práce, je osem hodín. Odomknem veľké kovové dvere a hneď mi do nosa udrie vôňa, typická pre Labieri. Vypnem alarm a otvorím drevené rolety na oknách, vďaka čomu sa miestnosť hneď zaleje slnkom. Oficiálne otvárame až o deviatej, no dovtedy treba kaviareň pripraviť na zákazníkov. Zatiaľ čo dám pražiť kávu, na zadnej terase z ktorej je vstup priamo na pláž zložím stoličky a poutieram stoly. Roznesiem popolníky a naplním svietniky sviečkami s vôňou vanilky.

Práve zapínam hudbu na notebooku, keď vojdú moji dvaja spolupracovníci. Ich prepletené ruky a ružové tváre ich robia jedným z najrozkošnejších párov aký poznám. Lena, nízka rusovláska s rozkošne pehavým nosom tu donedávna len brigádovala, no keď skončila školu, začala pracovať na plný úväzok. Že pečie tie najlepšie koláče na svete, je len veľký detail. Zákazníci ich milujú a môj zadok by o tom vedel tiež povedať svoje. Jej priateľ Tate je iná šálka kávy. A to skoro doslova. Jeho pleť má krásny kapučínový tón, ktorý mu už dva roky, odkedy tu pracuje, tajne závidím. Je vysoký a s nádherným úsmevom v ktorom ukazuje dve hlboké jamky na lícach. Zákazníci ho jednoducho milujú.

„Dobre ráno šéfka!" Tateho prízvuk pohladí moje uši a ja sa na neho musím usmiať späť.

„Dobré ráno aj vám." Zvolám, ako obchádzam pult, aby som mohla objať Lenu. Obalím jej ruky okolo útlych ramien a priviniem si ju na hruď. „Už je ti lepšie? Včera si vyzerala úplne ako smrť. Si si istá, že dnes zvládneš pracovať?" po perách sa jej rozleje milý úsmev.

„Som v poriadku, naozaj. Asi to bola len nejaká jednodňová viróza. Ďakujem, že si ma pustila domov skôr."

„A ja som sa zahral na sestričku. No úprimne ženy, komu by už pri pohľade na mňa nebolo hneď lepšie?" pripojí sa do debaty Tate, ako si okolo pása uväzuje zásteru s logom Labieri, na čo obe prekrútime očami.

„Vážne Tate. Niekedy sa čudujem, ako s tým tvojim egom dokážeš prejsť cez dvere." Podpichne ho Lena, načo jej on majetnícky prehodí ruku cez rameno a usmeje sa na ňu jemu vlastným stowattovým úsmevom. „Na to ego som ťa zbalil baby, takže je to všetko tvoja vina." A vlepí jej na líce hlasný, mokrý bozk. Nad jeho detinskosťou len prekrútim očami, no pravdou je, že mi tiež trhá kútikom pier.

„Dobre hrdličky, skôr ako z vás dostanem cukrovku, podajte mi koláče, aby som ich dala na miesto." Tate prikývne a odstúpi od červenajúcej sa Leny, aby mi podal chladiacu tašku plnú nebeských dobrôt. Zatiaľ čo ukladám koláče do vitríny kam patria, obaja sa pustia do práce. V ústach sa mi zbierajú sliny, keď sa pozerám na dnešnú nádielku dobrôt. Čokoládové muffiny s kúskami chrumkavého arašidového masla, tradičný jablkovo škoricový domáci koláč, karamelový cheesecake a môj osobný favorit- jahodové košíčky plnené vanilkovým krémom. V duchu stonám slasťou.

„Mohla som si myslieť, že prvá vec čo uvidím keď vojdem dnu, je tvoj zadok slintajúci nad koláčmi." Prudko sa narovnám a otočím sa za hlasom.