Lost With Mafians

♦21♦

,,Mimochodom, s Jaein sa už nikdy nestretneš," posledný raz sa usmial a odišiel.

,,Čo?" pozrela som na Haechana.

,,Je mŕtva," zložil zbraň.

,,Prečo ste jej to urobili?!" vyletela som na neho.

,,Len pokoj, bolo to v príkaze," tváril sa vážne, ,,a vieš čo tam ešte bolo?"

,,Nie," pozerala som mu do očí.

,,Toto," usmial sa a zbraňou mi buchol do hlavy.

*

,,Jihyun..."

Otvorila som oči a pozerala som okolo seba. Nechápala som, o čo tu ide. Prišla som aj na to, že už nie som v dome, ale nad ním.

,,Č-čo sa stalo?" pozrela som na spolusediacich v lietadle.

,,Haechan ťa len uspal," mykol plecami Renjun.

,,Kde je Jaein?"

,,V pekle? V nebi? Kto vie," ozval sa Jisung.

,,Vy ste jej vážne ublížili?" pozerala som na nich so sĺzami na krajíčku.

,,Museli sme," pridal sa Jaemin.

,,Tak načo ste ju trénovali?" sypala som im otázky.

,,Len tak, pre zábavu."

,,Kto ju zabil?" snažila som sa nepustiť sĺzy von.

,,Kun a Doyoung," znovu odpovedal Jisung.

,,Skončia," povedala som si popod nos.

,,Hm?" pozrel na mňa Jaemin.

,,Nič," pozrela som von malým okienkom.

Otočila som hlavu vpravo, odkiaľ som schytala ďalšiu ranu do hlavy.

*

,,Čo sa zase stalo?" otvorila som oči po pravdepodobne dlhšiej dobe.

,,Nič... Len si zaspala," odpovedal jeden z nich.

Nič? Tak prečo som už v aute?

,,Počúvaj ma pozorne, Jihyun," začal Johnny, ,,sme skoro u nich. Vysadíme ťa o čosi ďalej od ich domu a ty pôjdeš k nim. Spravíš všetko, čo sme plánovali, jasné?" vážnou tvárou mi pozeral do očí.

,,Áno," priamo no nervózne som odpovedala.

,,Jeno stoj," rozkázal a auto sa zastavilo.

Johnny otvoril dvere a ukázal smerom von.

,,Choď," pozrel na mňa.

Vystrašene som prikývla a vyšla som von. Jeno auto otočil a šiel späť smerom, odkiaľ prišiel.

Smerovala som ku Krisovmu domu. Pomaly som išla a bola som stále nervóznejšia.

O malú chvíľu som videla obrovský žltý dom. Zastala som a zhlboka som sa nadýchla.

Opäť som pridala do kroku a tvárila som sa doráňane. Len čo som otvorila bráničku a vošla som na ich pozemok, tak so mnou spadlo.

Zrazu som cítila silnú bolesť v bruchu. Skŕčila som sa do kĺbka.

Nechápala som, čo sa deje. Toto v pláne nebolo.

Bezhybne a so zatvorenými očami som ležala na zemi asi 15 minút.

,,Kto si?!" zjapal niekto z dverí.

Nezmohla som sa na slovo.

,,Jihyun!" počula som ďalší známy hlas.

Niekto bežal ku mne. Stále som sa nehýbala. Bola to prudká bolesť.

,,Jihyun, Jihyun..," danný človek si kľakol ku mne a obrátil ma smerom k sebe.

,,Bolí..," vydala som zo seba.

,,Čo? Čo ťa bolí?"

,,Yuta..?.." otvorila som oči.

,,Neboj, už bude dobre," povedal a vzal ma na ruky.

,,Kto to je?" povedal Kris, ktorý stál vo dverách.

,,Jihyun sa vrátila," povedal a vošiel do domu, kde to vyzeralo veľmi dobre.

Čudujem sa, lebo keď som odišla, tak to tam vyzeralo katastrofálne.

,,Yuta! Kde si?!" ozval sa ženský hlas.

Ach Bóže...

Už len tá mi tu chýbala.

,,Jihyun?! Pre pána, ty vyzeráš hnusnejšie než si vyzerala predtým," vyhúkane na mňa pozerala.

,,Drž hubu," ozvala sa ďalšia známa tvár, Jimin.

Predpokladám, že sa stále nemajú v láske.

O chvíľu som sa nachádzala v dlho nenavštevenej izbe. Položil ma na moju posteľ a ja som ostala civieť na neho.

,,Čo s tebou spravili..," ustarostene na mňa pozeral.

Zrazu mi nadvihol tričko a jeho oči sa stali obrovskými.

,,Čo ti j*be..." nechápavo pozeral na moje brucho, na ktoré som položila ruky.

V priebehu sekundy bol preč. Dlane z brucha som dala preč a pozrela som na ne.

,,Bože môj..," pozerala som na ne s otvorenými ústami.

Posadila som sa a pozrela som na spomínané brucho. Bolo celé od krvi.

,,No fuj..," zamrmlala som.

Kedy sa to stihlo stať?!

,,Pozeraj! No mňa j*bne! A keď nie teraz, tak neviem kedy!" počula som Yutu cez celý dom.

Do izby nabehli všetci, ale že všetci.

Lay ku mne prišiel s kôpkou uterákov a začal mi to utierať.

,,Prečo si sa vrátila?" spýtal sa hrubý hlas.

Obzrela som sa po miestnosti, aby som vedela, kto to bol. Zahliadla som Jaehyuna, ktorý jediný nestál, ale sedel na vozíčku.

,,Ja-ja... Zobudila som sa na ceste a poznala som ju, tak som šla sem..," klamala som.

,,Prečo si prišla sem a neutiekla si?"

,,Potrebovala som pomoc..."

,,Klame, p*zda malá," znovu sa do toho miešala Kira, ,,doteraz to tu bolo v pohode, neviem kto ťa tu volal."