Lost With Mafians

♦36♦

-......................-

,,Kedy si mi to chcela povedať?!“ kričal na mňa Yuta, počas toho ako som sa mu snažila spolu so Xuzie zmiznúť z dohľadu.

,,S čakaním takejto reakcie, nikdy,“ odpovedala som a pozrela som na Alexa s Arthurom.

,,Mohli by ste ju prosím nechať? Slečna sa potrebuje dostať čo najskôr domov, bez zbytočných problémov,“ začal Arthur rozprávaním cez rúško, cez ktoré mu bolo tažko rozumieť.

,,A vy ste čo? Jej sekurity?“ nechápavo na nich pozeral.

,,Odíďte, ak nechcete mať problémy,“ pridal sa Alex.

,,Tipujem, že si si ich najala kvôli mne,“ ironicky sa zasmial.

,,Prosím ťa, upokoj sa,“ zastala som a otočila som sa k nemu.

,,Ako sa mám upokojiť?! Fakt som sa to musel dozvedieť posledný?! Prečo si mi to nepovedala hneď?!“ zúril a zovieral päste, ,,a ešte si zoženieš aj nejakých bodyguardov, aby si to dieťa predo mnou ochránila!“

,,Samozrejme, že stále pri sebe niekoho mám! Veď si sériový vrah!“ začala som kričať na ňho aj ja.

,,Akoby si ty bola niekto iný!“

,,Stále som na tom lepšie ako ty!“

,,Čo budeš teraz robiť?“ znížil tón hlasu.

,,Čo mám podľa teba robiť?“

,,To dieťa budeš predo mnou skrývať navždy?“ zasmial sa.

,,Chrániť ju pred tebou je tá najlepšia možnosť,“ odvetila som.

,,Robíš si zo mňa srandu?“ otvoril oči najviac ako mohol.

,,Obaja vieme, že ty sa nepostaráš ani sám o seba,“ hľadala som argumenty.

,,Jihyun...“ vzdychol a kráčal ku mne.

,,Nie, Yuta,“ zamračila som sa.

Alex s Arthurom si dale dole rúška a postavili sa predo mňa.

,,Pekne, takže obhorené ksichty sú naozaj tu,“ opäť sa ironicky zasmial a pokrútil hlavou, ,,Jihyun, daj mi šancu...“

,,Akú šancu chceš?“ zasmiala som sa.

,,Aj ja chcem vidieť svoje dieťa,“ pozeral na mňa ako ma zázrak.

,,Nie,“ protestovala som.

,,Ale Jihyun..,“ začal Alex, ,,mala by si jej ho aspoň ukázať...“

,,Nie,“ nemenila som svoj názor.

,,Ako to chceš zvládať sama?“ spýtal sa Yuta.

,,Zvládala som to päť rokov, prečo by som to nezvládala ďalej?“ pozerala som na ňho.

,,Príde puberta a decko sa zmení,“ vravel Alex.

,,A keď bude mať povahu ako on, tak to dobré nebude,“ pridal sa Arthur a prstom ukázal na Yutu.

,,S tým súhlasím,“ prikývol Yuta, na čo som sa zarazila.

,,Výborne. Teraz poďme do kostola a vezmime sa, aby to dieťa nemalo smutný život,“ falošne som sa usmiala a rozmachovala som rukami.

,,Beriem,“ usmial sa aj Yuta.

,,Vypadni,“ zasičala som.

Otočila som sa na svojich vysokých opätkoch a kráčala som ďalej. Xuzie ma následovali, ale bohužiaľ, Yuta neprestával.

,,Jihyun, to nie je fér!“ kričal ďalej.

Nad jeho slovami som sa nezamýšľala a pokračocala som v ceste k autu.

,,Naozaj ma budeš ignorovať?!“

Mykla som plecami a otvorila som dvere od auta, ku ktorému sme nedávno prišli.

Nasadla som do zadu a Xuzie si sadli predo mňa. O malú chvíľu auto vyrazilo a ja som cestou domov hľadela von oknom.

,,Myslím, že by si ho s ňou mala zoznámiť,“ ticho prerušil hrubý Alexov hlas.

,,Aj tak sa už niekoľkokrát na neho pýtala,“ opätovne sa do konverzácii zapojil Arthur.

,,Už som doma povedala celú pravdu. Mám im ho všetkým ešte aj ukázať? Chanyeol by ho uškrtil vlastnými rukami!“ mračila som sa.

,,Mala by si konať skôr ako bude neskoro...“