!OBYČAJNÁ!✔

7

Tibor
Stál  som tam a počúval ju.

Ešte stále som predýchaval to že sa nehnevá a že mi neurvala hlavu .

A ona mi teraz povie že mi chce pomôcť! Ako fakt!

Keď mi vysvetlila svoj plán nevedel som čo dodať.

Áno malo to logiku. Každé jedno slovo . Ale do riti! Ako mám  byť pri nej a tváriť sa že spolu chodíme keď ona je taká taká.  Chladná !

A hlavne nie som si istý či by som sa jej dokázal dotýkať a  nebodaj ju aj pobozkať! Veď už teraz ju mám plnú hlavu. A to som sa jej ešte nikdy nedotkol.  Do riti , ale ja budem musieť!

"Si si vedomá toho, čo také chodenie obnáša? " Spýtal som sa jej a ona ma prebodla naštvaným pohľadom.

"Keď  nerandim z nikým tu. Neznamená že som nikdy nemala chalana! " precedila cez zuby . A ja som v tom chcel vedieť koho. A ako a kedy a vlasne všetko čo sa týka  jej a Jeho!
Je ešte panna?

"Prečo to robíš? " Spýtal som sa jej.

"Neviem . Asi pretože by mi to svedomie nedovolilo " Mykla plecom.
"Ty aj nejaké máš?"
Ups to mi ušlo. No Čo! Rád ju provokujem .

Zavrčala.
"Ty idiot! Neštvy ma .  Dnes si ma vytočil viac než dosť.

Pozri máš len dve možnosti.  Buď prestaneš a tým pádom budem mať od teba konečne pokoj. A ty si môžeš ísť dať potetovat  zadok. Alebo  prímeš  moju pomoc a ja to už tých   pár  dní nejako prežijem .  Ale za to budem chcieť aby si mi už do konca školy dal úplný pokoj. " vstala . Oprášila si z oblečenia neviditeľnú   špinu  a odišla.

Mňa tam nechala samého. Plného   myšlienok na ňu.
Na všetko! V ten deň som zo školy odišiel. A bolo mi jedno, čo na to doma.

Celý deň som uvažoval čo robiť. 
Ale vždy som sa dostal len k jednému.  Za žiadnu cenu nechcem mať vytetované na zadku som Gay.

A tak som musel pristúpiť.

Na druhý deň som si ju v škole odchytil pre zmenu ja. A odtiahol ju, no skoro do prázdnej triedy.  Ale našťastie to boli len prváci a tak bolo jednoduché ich odtiaľ vyhodiť.

Nadvihla na mňa obočie. Asi vedela o čo ide, lebo čakala.

"Dobre. " povedal som.

Čakal som že sa poteší. Nejaký úsmev .  Je prvé dievča ktoré ma donútilo s ňou chodiť aj keď len akože.

Ale ona Nie! Ona sa zatváril ako keby umierala.

"Ok. " povzdychla si a unavené sa zosunula na lavicu.
Mračil som sa.

"Nepozeraj tak! Trocha som dúfala  že si to nevyberieš a ja sa ťa  zbavím už teraz. "
Zasmial som sa.

"Nato mám svoj zadok až moc rád. "

Prešla si rukou do vlasov. Dnes mi prišla nejaká  unavená.

"Dobre mali by sme si určiť pravidlá.
Je mi jedno ako spravýme že budeme spolu chodit." Prikývol som
To je to najmenej.

"Ale mám pravidlá. Som si vedomá toho že sa budeme musieť dotýkať. A tvoje nechutné ruky budú na mojom tele. Ale budú len na oblečení! Nedotkenš sa mojej holej pokožky,
inde ako na rukách."
Mračil som sa.

Ale nič iné ako prikývnutie mi nezostávalo. To sa ešte uvidí moja drahá.

" A čo sa týka bozkávania."
Povzdychla si a masírovala si spánky. 

"Bude ich len pár. A ver že len v najnutnejších chvíľach.
A neboj sa. Oni nebudú prekvapený keď nás neuvidia non stop sa bozkávať
Ja také veci na verejnosti nerobím "

Jaj to preto nie je z tej predstavy taká znechutená. Aj keď potešene nevyzerá.
Znova som prikývol.

"Dobre. A ešte jedna  vec ." Povedala pred tým ako odišla.

"Žiadne osobne otázky. Nechcem ťa spoznať. A nechcem aby si ty spoznal mňa. Pre túto šarádu to nie je nutné. Takže ušetrí nám obom čas. Čo potrebuješ vedieť už vieš."

Odišla.  Znova ma tam nechala. Samého  z myšlienkami na ňu.

Pomaly som sa postavyl a presunul sa do triedy. Ona tam už bola. A znova si niečo maľovala. Znova bola myšlienkami niekde inde .

Ako by som to asi spravyl?

Celý deň som rozmýšľal, ale na nič som neprišiel.

Druhý deň ráno som šiel znova do školy. Predtým som sa zastavil v kvetinárstve a znova som kúpil Gerberi.
Dnes to boli tri. Čierna modrá a biela.

Prišiel som. Už bola pri skrinke takže som to nestihol . Videl som ju.

Na druhej strane bola cela elita.
Všetci ma videli .
No čo je na čase začať z hrou.
Teraz by to malo byť  jednoduchšie.

"Ahoj. " povedal som jej . A pristúpil knej zo zadu.
Pred tvár som jej dal kvety a pritom cítil jej vôňu.

"Čau." Povedala a pozrela sa na tie kvety.

Odstúpil som. A čakal. Otočila sa na mňa.

"Mali by sme začať. Čím skôr tým lepšie. "
Prikývla.
"Tak skoro. " povedala ticho.

Ale natiahla svoju ruku a zobrala si kvety.
Triasla sa jej.
Nevšimol by som si to keby som nestál tak blízko.

Pritiahla si kvety a privoňala knim.

Ten jemný úsmev , ktorý sa jej objavil na tvári ma dostal. Nečakal som to.
Vyzeralo to tak skutočne.

Kývla hlavou a odišla do triedy.

Aj taká reakcia bola viac ako som čakal.

"Hej Bro to bolo Čo?
Ona si ich zobrala ?!" Skríkol na mňa Ivan. A už všetci stali pri mne. Usmial som sa.
"Ako som povedal žiadna mi neodolá. Aj keď táto je riadny oriešok. Ale ako vidíte. Síce pomaly ale začína mi veriť. Ešte chvíľu a je moja."

"Hej ale ona sa  aj tak z tebou len tak nevyspi" povedal Andrej.
Usmial som sa a on mohol vidieť v mojich očiach odhodlanie.

"To mi je jasné. Už som si čo to o nej zistil. A no tak čo budem musieť s ňou začať chodiť. A potom keď sa zamiluje tak ju pretiahnem a bude to.  " všetci stíchli a nemo sa na mňa pozerali.
"Nie!" Skríkol Andrej a ja som na neho nadvihol obočie.
"Nesmieš. Veď jej ublížiš. Keď zistí že to bola stávka tak ťa zabije. Bude ťa nenávidieť. Náš všetkých." Povedal až moc vážne.
"Aj tak ma nenávidí. A aj vas, tak čo riešiť.
A ja som si to nevymyslel
Či chcete od stávky upustiť? " Spýtal som sa ich naštvane.
O čo mu ide.

Prebodával ma pohľadom a mal zaťaté päste. 
"Aj tak ju nedostaneš. Ona ti nepodľahne!" Povedal mi.
Zasmial som sa.
"A na to si ako prišiel? " bol ticho. Ale mne bolo jasné že sa niečo deje.

Otočil sa a naštvane odišiel.
"Nevšímaj si to. On no ,dá sa povedať, že sa mu páči už dlho. V podstate od kedy ju videl. Ale ona ho ignoruje. A on skúšal už všetko. Aj to čo ty teraz . A nikdy nikdy nedovolila nič. Ani aby sa jej čo i len dotkol. A ty si ju donútil si zobrať kvety a dokonca sa na teba aj slabo usmial. "
Prikývol som a pochopil.

Chudák chlapec.
Obdivujem ho že si vybral ju. Ale hneď ma zaliala zlosť. Nie! On ju nedostane.

Predstava toho že by sa jej mal dotýkať, ma naštvala a ja som bol rád že už tu nie je .