Hoci mi bolo do plaču, už niekoľký krát v dnešný deň, musela som sa pousmiať.
„Je zaujímavé, že dnes chcete obaja so mnou rozprávať a štyri mesiace som bola pre vás skoro vzduch.“
„Ešte raz sa ti chcem ospravedlniť. Sľubujem, že sa polepším!“ usmial sa Niall a dal mi pusu na líce: „Teraz vás nechám samých, máte si čo povedať!“
Niallovo miesto vedľa mňa zaujme Harry a spolu so mnou pozerá na ľudí, ktorý tancujú na parkete.
„Dostal som vynadané od Louisa, že sa nemám správať ako somár k tehotnej žene a nie to ešte k tehotnej, ktorá je moja najlepšia kamarátka. Teda aspoň v to dúfam!“ periférne vidím, že sa na mňa pozerá.
Bože tak veľmi by som mu to chcela povedať, ale nemôžem. Nemôžem mu zničiť kariéru. Chytí moju stoličku a otočí ju smerom k nemu, tak aby som sa mu pozerala do očí.
„Však sme ešte najlepšími kamarátmi?“ povie smutne, až ma pri tom pichne pri srdci. Namiesto odpovede mu kývnem hlavou na súhlas. Nahne sa ku mne a silno ma objíme. Doteraz som si ani poriadne neuvedomila ako mi chýbal on a jeho objatia.
„Vieš kto je otcom?“ spýta sa.
„Áno!“
„Kto to je?“
„To ti nepoviem!“
„Prečo?“
„Nemôžem.“
„No tak Zoe. Mne môžeš povedať všetko!“
„Prepáč Harry, ale nemôžem. Prosím nechaj to tak. Dobre?“
„Vieš, že to tak nenechám pokiaľ nebudem vedieť to meno, ale na teraz to nechám tak.“
„Prečo si sa neprišiel rozlúčiť?“ zmením tému a spýtam sa to čo ma zožieralo od kedy som odišla.
„Nezvládol by som to!“ jeho odpoveď ma prekvapila.
„No tak deti! Neseďte tu a choďte si zatancovať!“ prišiel ku nám otec.
Harry neváhal chytil ma za ruku a vytiahol na parket, kde hrali pesničku od Whitney Houston – I Will Always Love You. Pesnička na, ktorú sme tancovali aj na jarnom plese počas strednej. V ten deň sme sa prvý krát spolu vyspali. Harry to mal všetko premyslené a bola to tá najkrajšia noc v mojom živote a zároveň najromantickejšia. Vtedy som si myslela, že to medzi nami bude iné, ale prišiel pravý opak. Hocikto iný na mojom mieste by ho znenávidel, ale ja som ho nechcela stratiť a to nechcem ani teraz.
„Nechcem ťa stratiť,“ pošepkal mi do ucha, keď sa už pesnička končila.
„Veď ani ja teba!“ keby v tej chvíli neprišla Samanta, tak ho pobozkám a odvážim si tvrdiť, že to isté chcel spraviť aj on.
„Teraz som na rade ja!“ hrdo vyhlásila a tým mi dala najavo, že sa mám vypariť.
***
„Neverím, že už sa opäť vraciam do Francúzska!“ hlboko si povzdychnem, keď čakám dokým nastúpia ľudia do autobusu.
„Už len dva mesiace a prídeš domov do Londýna!“ usmeje sa El.
„Doteraz mi odchod z Anglicka nevadil a zvykla som si na Paríž, ale po tomto víkende, by som sa najradšej, už nevrátila.“
„Bol na vás, krásny pohľad. Ako si tam spolu tancujete a tie pohľady. Neverím tomu, že Harry k tebe nič necíti!“ zasní sa El.
„Má Samantu! A buď ticho, lebo sa práve blíži sem!“
„Kto?“
„Ahojte!“ pozdraví všetkých Harry.
„Harry!“ usmeje sa El, na čo sa naozaj musím začať smiať.
„Niekto tu má dobrú náladu!“
„Kde máš Samantu?“
„Čaká v aute. Nemá rada lúčenia!“ usmeje sa.
„Veď sa nemá ani s kým lúčiť. Nepoznáme sa, takže sa jej ani nečudujem!“
„No tak Zoe! Keď sa vrátiš, tak sa lepšie spoznáte!“
„Keď myslíš. Dobre ľudia, idem!“
Najprv objímem El potom Louisa a Harryho si nechávam na koniec. Poriadne nasajem jeho vôňu, aby som si ju zapamätala.
„Držte sa! A keď tam dorazíš, tak sa ozvy.“
„Máš jasné! Ahojte!“
Nastupujem do autobusu a sadám si na miesto k oknu, posledný krát im zakývam a autobus sa pohýna.
Toľko čo sme vyšli z Londýna som zaspala.
„Slečna vstávajte, už sme v Paríži!“
Neisto sa začnem pozerať okolo seba, keď sa napokon zodvihnem a zoberiem svoje veci. Von ma, už čaká Janett, ktorá sa hneď vypytuje na podrobnosti. Cestou na internát jej všetko vyrozprávam.
Zoe: Už som dorazila. Celú cestu som prespala, takže mi to zbehlo a Janett ma už stihla vyspovedať.
Harry: Konečne si sa ozvala, začínal som byť nervózny, že kde toľko trčíš.
Zoe: No prepáč, ale cesta z Londýna do Paríža trvá skoro 6 hodín, tak nestresuj :P
Harry: Len si dávaj na seba pozor a teraz si už choď oddýchnuť.
Zoe: Rozkaz šéfe!
Harry: Berieš to na ľahkú váhu. Ja ti chcem len dobre.
Zoe: Teba niekto naštval? Máš jasné, že idem oddychovať, zajtra mám totiž od rána školu.
Harry: Ale Samanta, tu behá hore dole, balí si veci a ide na módnu prehliadku do New Yorku! Bude tam dva týždne.
Zoe: Prečo nejdeš s ňou? Aspoň nebudeš podráždení.
Harry: Lebo mám iné plány a povinnosti. Nemôžem si dovoliť všetko presunúť.
Zoe: Tipujem, že ste sa kvôli tomu pohádali. Počkaj vy spolu bývate?
Harry: Tak trochu
Zoe: Aha
Harry: Je to niečo také ako keď sa Nick zdržiava u vás v byte.
Zoe: Hej lenže Rose sa po mojom príchode sťahuje ku nemu
Harry: Vážne? Mmm asi to navrhnem Samante :)
Poteším sa každému komentáru a hviezdičke... je to také povzbudenie do písania :) A čo myslíte ako to bude ďalej? Prizná sa Zoe Harrymu, alebo to bude i naďalej tajiť? Ako by ste sa zachovali v jej situácii vy? :) Poteší ma každý názor a aj kritika :D
ČTEŠ
Innocent Game
FanfictionZoe je obyčajne neobyčajné dievča. Ktoré študuje na vysokej škole a pracuje v kaviarni. Rodičia jej v Londýne kúpili byt v ktorom býva s Rose, jej najlepšou kamarátkou. Stojí nohami pevne na zemi a užíva si každú voľnú chvíľu, ktorú môže stráviť s j...
