9

48 7 9
                                    

,,Seiji!" zvrieskol čiernovlasý chlapec a mne telom prebehla neskutočná bolesť. Vykríkol som do temnoty. 

°~°

Z hlboka som sa nadýchol a prudko otvoril oči. čo to mal byť za sen? Chcel som sa posadiť ale niečo mi v tom bránilo. Alebo niekto.
,,Konečne si hore" usmial sa opitý Alex a ja som v momente začal nadávať.
,,Kurva Alex zlez... pusti ma! NIESOM TVOJA POJEBANÁ HRAČKA!" snažil som sa ho zo seba skopnúť, nešlo to. Nedokázal som ho zo seba zhodiť. Pevne mi držal ruky nad hlavou a očami skúmal každý kusok môjho tela. 

,,Tak krásny" zavrnel po tichu keď mi začal vyťahovať tričko. Naozaj to nechcem, nechcem aby sa naše kamaradstvo skončilo týmto. Ticho som zaskučal. Jeho ruka sa mi predrala cez tričko, a postupovala k mojim bradavkami

,,Stop....niesom...." Zavrel som oči a skusol si peru. Mojim telom prešla divná vlna pocitov. ,,Na chalanov..." Dopovedal som svoju vetu. Tvár som obrátil preč od Alexa, bola mi ale znova natočená k nemu. Tak moc to nechcem.... Nechcem aby to bol on. Sakra! Nikto ma neušuka ..ja šuk....am...ehm...

,,Tíško" zašepkal. Jeho pery sa prilepili na tie moje. Prišlo mi to odporné ale v niečom tak... Krásne. Neodolal som, musel som spolupracovať. Nechal som sa oddať pocitom slasti, dobrovoľne som ho pustil do svojich úst. Možno som sa z jeho dychu opyl, inak si to neviem vysvetliť.

,,Alex" unikol mi z úst vzdych. Jeho koleno mi tlačilo do rozkroku. Bolo to moc príjemné. Jemne s kolenom hýbal, privádzalo ma to do šialenstva.

Už som neodporoval. Ale, stále sa mi to nepáčilo. Nepáčilo sa mi že je to Alex kto má tak krásne uspokojuje. Jeho prsty pomaly zablúdili do mojich nohavíc... Bol tak blízko.... Už tlačil prst do mňa... Len kúsok.

Dvere od mojej izby sa rozleteli. Alex do mňa prenikol len špičkou prsta keď ho niekto odomňa odthol. Hneď ako som mal voľné ruky tak som sa postavil.

,,Nemáš na neho nárok! Čo myslíš že robíš!" Jack..ako sa sem dostal? Prečo mi pomohol? Pozeral som sa zmätene na Kačka ktorý držal ešte viac zmäteneho Alexa.

,,Ďakujem" zašepkal som po tichu, čo najrýchlejšie som preklzol okolo tých dvoch z mojej izby. Taký kúsok chýbal.... A nebol by som panic. Ale....ako sa sem dostal Jack? Pozrel som sa na dvere mojej izby odkiaľ sa ozival hluk. Spôsobovali ho tým dvaja. Hádali sa. Ani neviem o čom ale bojím sa že o mne. Prečo by sa vôbec hádali o mne?

,,Andrej?" Vydesené som vykríkol keď si ku mne Jack sadol. Jeho ruka chytila jemne tu moju. Mal odosť hnedšiu pleť, oproti mojej bielej. Musel som sa jemne usmiať. ,,Neurobil to niečo?" Pozrel sa mi do očí. Boli tak krásne... Priťahovali má k sebe. Naše tváre sa k sebe nepatrne približovali.

Čo to robím?! Poznám ho len deň!!!! Andi nie!!! Pokrútil som hlavou a hneď jeho ruku pustil.,,som v poriadku!" Odseknem. Možno som to trocha prehnal. Pozrel som sa do jeho oči ktoré sa jemne leskli. Fajn! Dám dnes už poslednú pusu niekomu inému ako svojej priateľke.

Obidvoma rukami som agresívne chytil jeho tvár a pritiahol si ju ku sebe. Vlepil som mu na pery bozk, v momente som sčervenal a zdrham do kúpeľne. Pre boha! Asi som sa už načisto zbláznil. Tvár som si oplachol studenou vodou a z hlboká sa nádychol. Tie oči.... Tie modré oči...už som ich videl. Ale...kde? Zavrel som oči a prehrabol si frustrovane vlasy.

Čo sa môže dnes ešte stať? Je už večer, neskoro večer...aj tak mám pocit že mi niečo dnešok ešte viac zkazí. Pozeral som sa na svoj obraz v zrkadle a frustrované zaskučal. Chcem len spať... Ísť znova do postele kde je Alex. Sadol som si na zem a len na chvíľku zavrel oči...len chvíľku. Len maličkú chvíľku.
Zaspal som.

A ja zaspavaaaam xD takže
Oyasumi my readers
Ley

Bez teba nemôžem žiť ×YAOI× Waar verhalen tot leven komen. Ontdek het nu