Poslušne drzá

Kapitola 1

Dnes večer som bola v tom klube už asi desiaty krát za posledné tri mesiace. Už som pomaly aj zabúdala, prečo sem vlastne chodím a začala si užívať nočný život. Asi si človek v konečnom dôsledku zvykne aj na, to čo nechce.
Mohla by som si takto navyknut aj na nejaké zdravé návyky, nie len na moje poslanie...
"Ty dnes zase piješ len to nealko mojito?!" Vyčítavo sa na mňa pozrela Lucy a odpila si poriadny dúšok zo svojho drinku.
"A ty zase piješ všetky miešané drinky v ponuke za sebou?!" Vrátila som jej odpoveď otázkou ako to robievam často, aby som sa nemusela zamýšľať nad výhovorkou, prečo nepijem dnes.
Alkohol som prestala brať ako niečo, čo ma dostane do nálady asi od dvadsiatky. Väčšinou mi bolo zle už po druhom pohári a mohla som ísť akurát tak rovno domov. To si nemôžem dovoliť, odkedy sa venujem prípadu tých boháčov, ktorí unášajú ženy z klubov a menia ich na svoje milenky a zničia im tým život.

Stalo sa to aj našej priateľke Kike, bude tomu rok. Momentálne je v poslednej fáze svojho liečenia, ale už to nikdy nebude tá Kika, ktorá všade rozdávala kopu energie a nikdy sa jej nezavreli ústa.
V ten večer sme my s Lucy do klubu nešli, pretože sme museli dokončiť projekt do školy a horel nám termín odovzdania. Boli sme hore až do rána, kým som si nebola istá, že z projektu budeme mat plný počet bodov.
Lucy sa na mňa vždy hnevala, že všetko musí byť na plný počet bodov. Ale na konci semestra mi poďakovala, keď sa nemusela toľko obávať na skúške, či jej to vydá aspoň na E. Ja sa stresu rada vyhýbam, keď môžem, alebo sa naň aspoň pripravujem vopred, a toto bol jeden z druhov mojej prípravy na skúškové - mať čo najviac bodov zo semestra.
Bolo okolo štvrtej nad ránom, o tom čase mala byť už doma aj Kika. No neprišla ani ráno keď sme vstávali do školy.
Mysleli sme si, že konečne našla nejakého sexy chalana a prespala u neho. Dokonca sme jej to priali a vymýšľali čo všetko s ním v noci stihla.
Keď večer Kika prišla do nášho bytu, kde sme všetky tri počas školy bývali, vyzerala strašne zničene. Hneď nás obsypala informáciami akého dokonalého chlapa spoznala.
Povedali sme jej, nech sa dá do poriadku, vyspí sa a na druhý deň nám všetko do detailov vyrozpráva.

Ráno zazvonil bytový zvonček. Bežala som otvoriť myslela som, že prišlo niečo mne. Čakala som na vyjadrenie z firmy, kde som si požiadala o stáž po škole.
"Mám balík pre slečnu Kristínu Braneckú, to ste vy?" vyletel na mňa kuriér, vyzeral že má dosť na ponáhlo v práci, ktorá ho zjavne vôbec nebaví a iba si odbíja jeden deň za druhým, čaká kým mu pípne výplata a potom všetku obúcha na tuning svojej 20ročnej alfy čo mu hrdzavie na dvore u rodičov.
Kým mi toto stihlo prebehnúť hlavou, už mu Kika brala balík z rúk,
"To som ja, kde Vám to mám podpísať?", položila balík na komodu a kuriér jej podal telefón, do ktorého sa podpísala.
"To je všetko, dovi" a zmizol na schodisku.
Zavrela som vchodové dvere a išla za Kikou do izby. Moja večná zvedavosť ma raz privedie do malérov.
" Čo ti prišlo? Objednavala si si nejaké nové oblečenie?".
"Objednávala, ale toto nie je z tej firmy, nie je tu uvedený odosielateľ."
"Žeby ti tvoj včerajší úlovok už stihlo poslať darček? ", zase prejav mojej zvedavosti, ktorý som nemohla udržať nikdy na uzde. Ako mi mohla odpovedať, keď ešte ani neotvorila balík? Našťastie, moje baby si už na to zvykli, a preto Kika na mňa len s úsmevom pozrela a očami mi naznačila, aby som jej podala niečo, čím to otvorí.

Balíky chodili dosť často, a boli ako som si myslela, od jej úlovku v ten večer.
Vždy to boli drahé veci ako šperky, kabelky oblečenie a čokoľvek, čo malo hodnotu nad pár stoviek EUR.
Až neskôr nám s Lucy došlo, že nie ona si ulovila jeho, ale on ju. Všetko, čo nám o ňom narozprávala, bola vlastne lož, ktorej uverila a my sme verili jej.
No nikdy sme sa nedozvedeli žiadne podrobnosti o ich vzťahu, vždy to boli len nejaké úlomky. Do pár týždňov sa presťahovala do vlastného bytu a do pár mesiacov ju našli zdrogovanú niekde pod mostom ako poslednú socku.
Našťastie ju rodina podržala a pomohli jej s liečebným pobytom aj úradmi, aby nemala problémy.
Nás za ňou však nepúšťali, vraj si to neželá. A preto sme sa s Lucy snažili zistiť samé, čo sa stalo. Za celý rok, od kedy sa to stalo sme sa dopátrali k podobným prípadom a zistili pár skutočností.
V našom meste pôsobí niečo ako združenie bohatých chlapov, ktorým po kluboch ich ľudia zháňajú milenky. Tieto baby zrazu začnú žiť životom na vysokej nohe, no nemôžu nikomu nič povedať. Ak sa niečo ich majiteľovi znepáči, skončia ako naša Kika.
Všetko majú zabezpečené a zatiaľ sme neprišli na to ako dokážu tie baby umlčať, aj keď sú v takom stave ako je Kika.
Preto sa odmieta s nami stretnúť.
Jej rodina si myslí, že sa jednoducho dala na drogy, pritom sa lieči z niečoho úplne iného a tým je hlboká psychická trauma. Ona sa stále bojí, ale nevieme čoho.
A preto sme aj dnes večer v klube.

"Myslíš, že dnes príde niekto z nich?" kričala mi do ucha Lucy. Už sme boli v klube tri hodiny a zatiaľ sa nič zvláštne neudialo. Vedeli sme, že si babu zvyknú prísť vybrať sami objednávatelia niekde medzi jednou a druhou v noci. No vždy nám to nejako ušlo.
Boli sme dve. Snažili sme sa sledovať každého chlapa, ktorý tancoval s nejakom babou, sledovali sme aj tých, čo len tak postávali okolo.
Nič. Došli sme k záveru, že s tým už prestali, možno si vybrali nové mesto alebo im na to už niekto prišiel a museli s tým jednoducho prestať.
" Možno to už konečne skončilo, poďme tancovať, hrajú Kyga, už potrebujem vypnúť." Zdrapila som Lucy za ruku a stiahla ju tancovať.
Pretancovali sme asi ďalšie dve hodiny a zabudli konečne na problémy za posledný rok.
Odkedy sme skončili školu a našli si obe prácu a nový byt, ešte sme si poriadne nevydýchli. Konečne sme mali pocit, že už bude všetko fajn, onedlho pustia Kiku doštuduje a budeme zase všetky tri spolu tráviť večery. Už asi nie po kluboch, ale to nám nevadí. 
Začínali sme kaziť vekový priemer v kluboch. Však sme už mali po dvadsaťpäťke a priemer tu mohol byť tak dvadsať najviac. Samozrejme som nerátala do priemeru tých štyridsaťročných úchylov, ktorých tu bolo vždy okolo desať. No boli neškodní aspoň z nášho pohľadu.
Dali sme si na bare posledný drink, ja konečne alko mojito, bolo už veľa hodín, vedela som, že za chvíľu pojdeme domov.
Keď som išla vypýtať druhý "posledný" drink ja, lebo Lucy si odskočila na wecko, začal ma obťažovať jeden asi 23 ročný chalan. Venovala som mu toľko pozornosti, koľko som považovala za potrebné, aby pochopil, že nemám záujem.
Zobrala som si svoju objednávku, zašla na kraj, aby som počkala Lucy, kým vyjde zo záchodu. Dosť jej to trvalo, ale nerobila som si starosti, vždy tam bol taký rad, že som niekedy aj zabudla, že som chcela ísť cikať.
Aby som nestála ako taký stĺp a nebolo mi samej trápne, začala som piť svoje mojito, už naozaj posledné v ten večer. Bolo chutnejšie ako to pred tým, vypila som ho na jeden dúšok, zjavne mi barman ulial sirupu.

Koniec prvej kapitoly