1. kapitola

585 33 4
                                    

,,Mami, ja stále nechápem prečo by sme sa mali sťahovať, však je nám tu dobre," vzdychla som si ale mama ma očividne nepočúvala. Mala veľa práce s balením vecí pretože už večer letíme do Londýna a odtiaľ pôjdeme do Brightonu. Môj otec tam dostal nejakú dobrú prácu. Sťahovanie, fajn, ale neviem prečo tak ďaleko, na Floride je pekne a pokojne by si dobrú prácu našiel aj tu. Navyše Angličania divne rozprávajú a určite mi bude dlho trvať kým si na to zvyknem.

,,Payton nebuď toľko na tom telefóne a zbaľ si veci! Ty nám vôbec nepomáhaš! To máme za teba robiť všetko?" kričala na mňa mama z vedľajšej izby.
,,Mami ukľudni sa, ja už som dávno zbalená a čakám už iba na teba," odpovedala som jej potichšie ale som si istá že ma počula, pretože si vzdychla a zašomrala čosi o zlej výchove.
Napadlo ma, že by som si pozrela na internete tú moju budúcu školu, tak som naťukala do Googlu Brighton high school. Našlo mi to hneď ako prvé článok z nejakých miestnych novín tak som to otvorila a čítala som:

KRVAVÝ MASAKER V BRIGHTONE
Dnes, stredu 12.4.2018 sa v Brightonskej strednej škole stretli všetky policajné zložky a záchranári. Dnešné vyučovanie prebiehalo ako každé iné, až do tretej vyučovacej hodiny, kedy začuli študenti krik na ihrisku. Šlo o jednu študentku ktorá sa premiestňovala na hodinu, a v diaľke zbadala nehybné telá. Prišla bližšie a spoznala svojich troch spolužiakov ako ležali vo vlastnej krvi. Poskytla nám rozhovor:
,,No, išla som na hodinu, chvíľku som meškala, preto okolo nikto nebol. Išla som a zdalo sa mi že tam niečo je tak som prišla bližšie, keď som si uvedomila čo to je, teda skôr kto to je veľmi som sa zľakla a začala som kričať. Bolo to strašné, ale pri tejto škole sa už nečudujem ničomu." Takto sa k všetkému vyjadrila študentka menom Thyme. Následne ju zobrala záchranka do nemocnice pretože utrpela šok. Medzi trojicou obetí bol jej dobrý kamarát. Polícia nadaľej vyšetruje čo sa mohlo stať a kto môže byť páchateľom. FBI sa daľej vyjadrovať odmieta a nechce nám poskytnúť informácie, ale zistili sme, že obete boli úplne vykrvácané, čo miestna polícia pripisuje skupine vrahov ktorá takto vraždí po celom Anglicku ale nevedia prísť na to kto to je. Hneď ako budeme mať nové informácie, poskytneme vám ich.

Cosima Carusová, Brighton news

No super, tak v tejto škole sa budem učiť, dúfam že neskončím ako tí traja, haha.

Neboj sa moja krásna, ty im to nedovolíš.

Zas ten môj otravný vnútorny hlas... Ozve sa iba niekedy, no zato dosť nevhodne. Keď som bola menšia chodila som aj ku psychologičke,  no hlasu sa nie a nie zbaviť. Nevadí, aspoň budem mať do smrti spoločnosť.

,,Payton, vyrážame! Už nás čaká šofér."
Čože? Odkedy máme my šoféra? Tá ockova práca musí byť fakt dobrá keď si môžeme dovoliť šoféra. Doteraz som chodila autobusom. Rýchlo som sa teda prezliekla, hodila som na seba čierne džíny a obyčajné krátke tričko. Zobrala som si peňaženku, kľúče a kufor. Nemôžem uveriť že sa sem už nikdy nevrátim a že tu nechávam celý svoj život ktorý som mala celkom rada. No možno ten nový bude ešte lepší, nikdy nevieš. Poslednýkrát som zbehla schody a zamkla vchodové dvere. Mama už čakala v aute, ktoré bolo mimochodom o dosť luxusnejšie ako som čakala. Nasadla som, a počas cesty na letisko som počúvala hudbu...

,,Miláčik vstávaj, už sme na letisku. Ponáhľaj sa lebo nestihneme lietadlo," stresovala moja mama. Ani som nevedela že som zaspala, muselo to byť iba 10 minút. Vytrepali sme kufre z auta a namierili sme si to rovno dnu so šoférom v pätách. Na moje prekvapenie sme nešli medzi ľudí ale na odbavovačku bokom kde už na nás čakali. Nepovedala som nič, no keď nás rýchlo odbavili a už viedli von na dráhu nemohla som si pomôcť ,,Ako to že letíme..." wau, to čo som videla mi vybilo dych.
,,Mama, my letíme súkromným lietadlom?!" od prekvapenia som zabudla dýchať.
,,Áno, ockov šéf ho pre nás poslal."

Keď sme nastúpili do lietadla, nedokázala som skryť obdiv, to lietadlo nielenže bolo luxusné, ono malo vlastnú kúpeľnu a spáľnu! Wau, neviem čo to má môj otec za prácu ale páči sa mi to čím ďalej viac a viac.
,,Vitajte na palube, prajem vám príjemný 11-hodinový let," ozvalo sa z reproduktora nadomnou. Usadila som sa v najpohodlnejšej sedačke a znova som zaspala, plná očakávaní z toho aký bude môj nový život v Brightone.

___________
Ahoj ľudia, toto je nová a zároveň aj prvá časť príbehu. Ja len dúfam, že sa vám bude páčiť😄 Neviem koľko ľudí to uvidí, ale ak toto čítaš prosím napíš mi čo by som mala zmeniť keďže iba začínam❤ ďakujem.

Túto kapitolu venujem Zuzke💜

Sarah🌸

Connected with the monster /SK/Where stories live. Discover now