The Soldier I Met

Kapitola 13.

Musela som vstať. Hrozne ma bolela hlava. Ako keby ma kopol kôň. Sadla som si na posteľ a pozrela sa okolo. Stáli tam všetci. Ja som sa iba nechápavo pozerala na nich a spýtala "Čo sa deje?". Odpoveď som dostala od Steva "Evie, celú noc si kričala Bucky a keď som sa na teba prišiel pozrieť či si v poriadku, si mi šepla že si ho videla ako leží na kovovom stole, priviazaný, a že mu práve vymývajú mozog." Zrazu som si na všetko spomenula. To čo Steve povedal bola pravda. Fakt som ho tam videla. Wanda si sadla vedľa mňa a objala ma."Evie, musíš na to prísť kde si ho videla." V hlave sa mi rysoval plán. "Pokúsim sa." Wanda prikývla a usmiala sa. Všetci vyšli ale Clint tam ostal. "Dievča, viem že ti teraz cez hlavu lietajú všelijaké myšlienky ale sľúb mi že nepôjdeš ho zachrániť. Na to sme tu my. Prosím." "Okej Clint, sľubujem ti to." Musela som mu klamať. Pukalo mi srdce keď som o robila ale keby som to neurobila, srdce by sa mi rozpadlo na milión malých kúskov. Keď odišiel aj on neudržala som slzy a rozplakala som sa. Po dobrej chvíli som sa odhodlala začať môj plán. Do batohu som si zabalila iba veci nevyhnutné aby som prežila. Obliekla som si teplé oblečenie a pevné čižmy. Z malej skrine som vytiahla pomerne veľký nožík a pištoľ. Obidve mi dal Buck ešte pred odchodom. "Evie. Zober si ich. Nikdy nevieš že čo sa stane." povedal keď mi ich predával. Ach Bože. Všetci boli dole tak som nemohla vyjsť bez všimnúť ia. Ešte pred tým ako som utiekla ešte som sa pozrela na Jacoba. Ticho som k nemu vkročila. Pokojne spal. Aspoň on je pokojný. Vrátila som sa späť ku sebe. Otvorila som okno a pomaly zliezla dolu.

Scott
Bol som dole s ostatnými. Steve sa klasicky hádal s Tonym, Nat niečo rozoberala s Clintom, Wanda sa rozprávala s Visionom a Rodney so Samom boli v kuchyni a určite niečo popíjali. Ja som sedel sám a pozeral telku. "Bola to tvoja chyba. Keď nie ty tak by každý prišiel živý!" "Áno, všetko je iba kvôli mne! Keby si nebol taký hrdinský možno by sme sa aj všetcia vrátili! Keby si tvojho kamoša nepustil vtedy z toho vlaku možno by sme tu ani neboli!" A podobné slová sa opakovali dookola a dookola. Už sa mi ich nechcelo počúvať tak som sa šiel pozrieť na Evie. "Evie? Môžem ďalej?" Nikto sa neozýval tak som vstúpil. Okno otvorené a Evie nikde. Otvoril som skriňu či sa iba neskrýva ale nie a ani v posteli nebola. Bez váhania som vbehol ku sebe a obliekol svoj oblek. Vyskočil som oknom. Večer napadol sneh takže jej stopy bolo krásne vidieť. Bez váhania som nabral smer jej stôp. Ostatní nech sa hádajú ale ja nebudem nečinne sedieť a prizerať sa ako každý pomaly stáva troskou.

Evie
Vonku bola dosť veľká zima ale aspoň nesnežilo. Včerajší sneh mi ticho praskal pod čižmami. Občas som sa obrátila či ma niekto nenasleduje ale nikto nikde. Nadýchla som sa a pokračovala v ceste. Vlastne som ani nevedela kam idem. Nechala som svoje nohy nech ma vedú. Nikoho som za sebou nevidela ale cítila som ako ma niekto nasleduje. "Viem že si tu. Ukáž sa cudzinec!" Vykríkla som a pripravila nôž. Nezaujímalo ma že i Hydra ma mohla započuť. Bolo mi to jedno. Nikto sa neozýval. Otočila som sa a z ničo nič sa tam objavil Scott. Dala som mu facku a vzápätí ho objala. Bola som rada že prišiel za mnou. Ostatných som pravdupovediac ani nechcela vidieť. "Diki Scott. Diki že si prišiel." "Je to maličkosť. Len nech si v poriadku. Veď ma poverili s tým že ťa mám chrániť!" Bol milý keď sa hral na hrdinu. Nôž som dala naspäť do pošvy. "Ináč len sa tak pýtam... ale vieš kade máme ísť?" "Sama neviem jak ale hej. A myslím si že už sme blízko." Keď som to dokončila zaznel výbuch. Rýchlo sme sa skrčili na zem. Odišla dobrá chvíľa ale nijaký iný sa neozval. Vstali sme a poobzerali sa po okolí. Nad stromy sa dvíhal oblak dymu.

Scott
Pozrela sa na mňa a ja som vedel že čo chce. Kývol som hlavou tým smerom. Ten les v ktorom sme bol hustý. Veľmi hustý. Šli sme vedľa seba. Mala v ruke pištoľ a ja som mal iba oblek. Ticho a pomaly sme kráčali smerom k tomu oblaku. Zrazu som uvidel vojaka. Strčil som Evie za jeden krík a ja som sa tiež skril. Boli sme blízko jednej cesty. Ten dym pochádzal z horiaceho auta. Boli tam piati vojaci. Jeden mi bol hrozne povedomí. Och nie.

Evie
Potom čo má Scott sotil do kríku a aj on sa skril za jeden, som sa na neho pozrela. Pozeral sa na cestu ktorá bola pred nami. Pri tom aute boli nejaký vojaci. Každý mal čiernu uniformu Hydry ale jeden bol nejaký špeciálny. Netrvalo mi ani minútu aby som ho spoznala. "Bucky!" Vykríkla som a bez rozmýšľania začala behať.

Scott
Och Evie, nie! Bezhlavo utekala za ním. Zmenšil som sa a skočil na jej plece. Každý vojak sa otočil našim smerom. Bucky pokračoval v prehľadávaní auta. Zaznel prvý výstrel. Evie sa sklonila. Bucky ju musel dobre pripraviť.

Evie
Strieľali po nás. Nezaujímalo ma to. Mala som pred očami len Buckyho. Scott, ktorého som mala na pleci, stihol zneškodniť jedného vojaka ale chytili ho. Netrvalo dlho a aj mňa už držali. Vrtela som sa, chcela som ujsť. Chcela som byť zase v New Yorku, v parku. Chcela som zase nečinne vysedávať na lavičke a pozerať na jazierko. Namiesto toho, ja blbá, som chcela zachrániť jedného, skoro, storočného chlapíka. Ale neľutujem to! A nikdy to nebudem ľutovať že som ho spoznala. Tieto boli moje posledné myšlienky pred tým ako mi jednú vrazili a ja som omdlela.

Scott
Pozeral som ako vrazili jednu Evie. Ako keby z reflexu som vykríkol nie. Mal som ju rád ale zlyhal som. Poverili ma jedinou úlohou ale aj tú som pokašľal. Pustil som sa. Vojaci sa trocha zatackali a ja som vyzeral ako nejaká kľúčenka. Pristúpil ku mne Bucky. Zdvihol mi hlavu. Podržal ju jednou rukou kým ma premeriaval. Raz sa pozrel dole potom naspäť do mojich očí. Videl som že to nie je on. Neboli to jeho oči. Posledné čo si pamätám bolo to ako mi jeho ruka letí do tváre a potom som tiež omdlel.

Práve teraz mám také smutné chvíle tak preto sa vám môže zdať táto kapitola trochu slabšia. Píšte ak niečo. Ak by ste mali nejaké nápady mi napíšte. Prosím neposielajte blbosti ale niečo vážnejšie.
Eva