Pohľad upiera k stolom vzadu, vlhkou handrou zotiera kruhy vsiaknuté do dreva pultu. Hudba pri bare sa mieša s mumlanými slovami chlapíka.
"Nechám ho... nechám mu ju... občas. Nech... nech vie...nech si užije ten pocit, ale..." Nespokojne sa zamračí. "On to stále nechápe." Schmatne pohárik, jeho obsah naleje do seba a mávne na znak ďalšej objednávky.
S tichým povzdychom a prevrátením očami chlapíkovi vyhovie. Tie reči... počúva to snáď už večnosť.
"Ona... Baby... Najúžašnejnejšia. Prešla s nami všetko. Krásna... Vrní, keď-"
"Hej," prejde od prikyvovania barového terapeuta k priateľskému osloveniu, "nechcem raniť tvoje city, ale možno by si sa mal s bratom prestať deliť. Je to trochu... No, pozri, kam ťa to doviedlo. Jedna pre dvoch a-" Zmĺkne, keď chlapík prejde od mračenia sa k prudkému vrteniu hlavou.
"Nie, nie, nie... nie. Nie. Sme rodina. Je s nami od-" Vystrie sa, pomerne riskantné v jeho stave, rukou naznačí výšku malého dieťaťa. A odrazu mávne, zavrtí hlavou, zasa sa oprie o pult. "Ako... ako to môže nechápať?"
"Kámo..." ozve sa s nutkaním radšej ísť ďalej. "Vážne by ste si mali nájsť každý svoju a-"
"Raz dotiahol plastovú..." Nesúhlasne nakrčí nos. "Ale..." šok a pohoršenie. "Ona nie je iba AUTO!"
"Auto?"
YOU ARE READING
Lapač slov
RandomKrátke útvary myslené viac i menej vážne. Poviedky, básničky, výlevy, poznámky, sny, život, šepot múz, čokoľvek, pre čo som lenivá vytvoriť samostatné miesto.
