~~~
-17.2.
*11:37*
Vyhýbala som sa ti celý predošlý deň.
Ak si myslíš, že to bolo pre mňa ľahké, mýliš sa.
Čo by si robil ty na mojom mieste?
Pobozká ťa niekto, kto sa ti páči a ešte v tak mladom veku.
Páčilo sa mi to, no bola som vystrašená.
Spojili nám hodiny telesnej lebo nás bolo málo.
Mala som strach, že som škaredá.
Zdvihol si ruku, keď sa učiteľ pýtal, kto bude kapitán.
Dúfala som že, si zabudol na tú pusu, aj keď si mi ju sám dal.
Vyhral si a mohol si si vyberať.
Vykríkol si moje meno.
Stuhla som, vyliezla som spoza mojej najlepšej kamarátky a išla sa zaradiť za teba.
Všetci vedeli aká som zlá v športe, no aj tak si si ma vybral.
Pozdravil si ma a mne sa naskytol pohľad na tvoje hodinky.
Tak ako minule...čas si pamätám.
Vyberal si si ďalej, no stále sa všetci na teba pozerali akoby si si vybral smrť.
Začala sa hrať vybíjaná.
Po pár sekundách ma vybili.
Bola som slabá, lopta mäkká.
Aj tak som dopadla na zem.
Tlačili sa mi slzy do očí a všetci na okolo sa mali chuť smiať.
Nemohol si odísť zo svojho poľa pre kapitána ale urobil si to...pre mňa.
Naštval si učiteľa a odobral ti najlepšieho hráča.
Pribehol si ku mne, všetci boli na mňa naštvaný...len ty nie.
,,Si v poriadku?"
Tvoj sladký hlas...
Pomohol si mi vstať a prejsť na lavičku.
Naviazal si so mnou očný kontakt a usmial sa.
Začalo sa hrať znova.
Tvoj najlepší kamarát, najlepší hráč, sa na mňa zamračil a ja som len potichu sedela.
,,Nemá ťa rád, nesnaž sa."
Bol to tvoj brat, tvoj najlepší kamarát, tvoj najlepší hráč, ktorý to povedal.
Bola som malá, no moje srdce sa cítilo zle tak či tak.
Nevadilo mi že, ma nemáš rád.
Ja som ťa milovala a to mi stačilo.
Nebol si ako všetci ostatní, vyzeral si vyspelejšie.
Akoby si uviazol v detskom tele.
Nerobil si blbosti ako ostatní.
Preto som neverila slovám tvojho brata.
Hra sa skončila...prehrali sme.
Všetko bolo kvôli mne...prepáč.
,,Nechceš ísť na ošetrovnu?"
Neplakala som pretože ma bolelo brucho od lopty.
Boleli ma slová tvojho brata.
,,Nie, ďakujem."
Utiekla som.
Bála som sa že si počul splašený buchot môjho srdca.
~~~
Dočítala som stránku v denníku a zavrela ho. Nahmatala som svoj starý mobil a tvoje hodinky.
Skontrolovala som čas a zapla mobil.
Vymenila som ho hneď, ako som sa presťahovala. Strašila ma myšlienka, že si sa ho dotýkal. Mala som chuť prečítať si tvoje správy zatiaľ čo som mala vypnuté upozornenia. Nemala som na to.
Naťukala som heslo do uzamknutej galérie a hneď na mňa vyskočili naše spoločné fotky.
Vždy keď sa cítim sama si ich pozerám.
Nepomáha to. Pretože sa potom cítim viac opustená.
,,Stacy." Z môjho zamyslenia ma znova prerušila mamina. Zamkla som mobil no vedela som že všetko videla.
,,Prepáč že sa sťahujeme tak narýchlo ako minule."
,,Nevadí mami."
,,Nestihla si sa s nikým rozlúčiť."
,,Nemala som tu kamarátov."
Smutne sa na mňa pozrela.
,,Vieš koho myslím."
,,Mami...bolo dobré že som sa s ním nestihla rozlúčiť tak ako to robí každý vo filmoch."
Tvárme sa, že je stále utorok. But som trávila večer so sestrou a úplne zabudla😂 ospravedlňujem sa za chyby.
M.
