~~~
-28.5.
*10:46*
V deň, keď si nebol v škole, som si to konečne všimla. Tvoji dvaja najlepší kamaráti sa mali k sebe viac než si ktokoľvek myslel.
Vybrala som sa na záchod cez hodinu. Nečakala som, že na chodbe zbadám Graysona a Alexa. Z pohľadu tvojho brata to už bolo jasné.
Pravdaže ma Grayson zbadal a zamračil sa na mňa. Mal už na to vek si to uvedomiť.
Nemal ma rád, no aj tak som mu napísala správu.
*13:03*
Grayson sa konečne dostavil na ihrisko.
,,Čo chceš?"
Vždy som sa ho bála, ale tohto nie.
,,Cítiš niečo viac k Alexovi."
Vyvalil na mňa oči.
,,Blbosť. Ak si ma volala len kvôli tomuto tak idem."
,,Vidím ako si sa na neho pozeral."
Odišiel a nechal ma tam.
Vedela som, že tvoje dvojča je iné.
Ak sa ti prizná, niekedy...
Buď pyšný na neho.
Muselo to byť pre neho ťažké.
Neviem aká bude tvoja reakcia, nech už je akákoľvek.
Nezabúdaj.
Láska je láska
~~~
Začiatok druhého dňa školy a ja už som stihla vidieť tvoje auto, a to záhadne dievča.
Hrala som sa s náramkom a radšej vošla do školy. Narazila som do silného ramena a skoro dopadla na zem.
,,Prepáč."
Pozrela som sa do očí človeku, ktorý ma nikdy nemal rád.
Spanikárila som a utiekla preč.
Spoznal ma.
Snažila som sa nájsť Tessu. Ignorovala som pohľady ostatných. Plačúe dievča, ktoré panikári a hľadá svoju kamarátku, nevidíte každý deň.
,,Tessa..."
Nevládala som dýchať a hodila sa na ňu. Vošla so mnou na záchody a rýchlo vybrala z tašky fľašu s vodou.
,,Čo sa stalo?"
,,Tessa, on...dozvie sa to, povie mu to."
,,Stacy!"
Prehltla som vodu a všetko sa snažila povedať od začiatku.
,,Narazila som do Graysona, videla som, že ma spoznal. Vieš, že ma nikdy nemal rád. Povie mu to."
Silno ma objala a snažila sa ma ukľudniť.
Prešlo päť minút a konečne som vyzerala aspoň trochu normálne.
Vyšli sme a hneď ma chytil za rameno.
,,Stacy," zapozeral sa mi do oči, ,,po škole ťa budem čakať, musíme sa porozprávať."
Pustil ma a odišiel. Tessa sa ma snažila znova upokojiť.
<~>
Na nič iné som celý deň nemyslela. Bála som sa. Vyšla som zo školy a uvidela ho stáť pri aute.
,,Pôjdeme na čaj."
Nemala som v pláne rozprávať.
Cesta netrvala ani desať minút a zastavil pred malým podnikom. Vošli sme dnu a hneď nám objednal dva vianočné čaje. A sadli sme si.
,,Ako vieš aký som chcela?"
,,Ethan."
Vie všetko o mne a zároveň nič.
,,Musíme prebrať pár vecí, som na teba naštvaný, ale som rád, že si sa vrátila."
Mlčala som...znova.
,,Keď si odišla, Ethna išlo poraziť, čítal tvoj denník znova a znova. Fotky s tebou mal snáď všade. Bál som sa o neho. Viem, že niečo spravil a za to sa ti ospravedlňujem. Po roku sa zotavil, dalo by sa povedať. Začal chodievať von, no zmenil sa."
Nechcela som to počúvať.
,,Začal si s babami. Tak to hovorieval on a tie baby. Tvoj denník a fotky má stále u seba. Neviem čo ho to napadlo. Mal som chuť prísť za tebou a vynadať ti, lenže dôvod prečo si odišla bol aj on sám. Nechcem tu teraz hovoriť na neho nejaké úžasne veci, len ti chcem povedať, že je to stále on. Stále starý Ethan, len sa musí ukázať."
,,Ako to myslíš?"
,,Chodil k nejakému Mágovi a odvtedy je iný."
Preto ma nespoznáva.
,,Taktiež ti chcem poďakovať. Za mňa. Dala si mi nejavo, že som iný, keď si nás stretla s Alexom. Na nič iné som nemyslel. Mala si pravdu a ja som ti neveril, taktiež som ťa nemal rád a chcem to zmeniť."
,,Môžme byť kamaráti, len prosím nič mu nehovor, ešte nie."
Zostal prekvapený mojou odpoveďou a len prikývol.
Wou trošku nudná časť, upsík.
Ospravedlňujem sa za chyby.
M.
