"Prepáč Kyle. Ale nemôžem." povedala a bielu ružu zvierala vo svojej malej dlani.
"Ale prečo? Nebodaj sa ma bojíš?" s úškrnom som na ňu hľadel. Vedel som, že chce ísť na cintorín. Chcel som ju rozosmiať, ale ani to s ňou nehlo. Niekedy premýšľam či som vôbec vtipný.
"Nie nebojím. Vieš, musím si ísť niečo vybaviť."
"Tak Ok. Ideme najprv niečo vybaviť a potom ideme do kaviarne." povedal som. Pokrútila hlavou.
"Kyle, chcem ísť sama. A ani ma nepoznáš. Čo keď idem spraviť niečo nezákonne? Čo keď idem predať niekomu drogy? Čo keď som nejaký nebezpečný drogový díler?" z jej poznámky som sa zasmial. Poznám ju lepšie ako ktokoľvek iný.
"Tak potom ideme do toho spolu." jemne sa pousmejem a hľadím na ňu. Pokrúti hlavou a spolu kráčame von z budovy.
"No, dobre najprv kaviareň. Tamto si musím vybaviť sama."
"You are my sunshine, my only sunshine ☀️."
YOU ARE READING
Bethany Parker
Short StorySedela som na starej hnijúcej lavičke a pozerala pred seba. Moje oči už niekoľko hodín hypnotizovali tie malé písmena na vašom náhrobníku. Pomaly som vstala a položila pod vaše mená bielu ružu. Tak ako každý deň už dlhých 6 rokov.
