"Bolo to fajn, Kyle. Ale už naozaj musím ísť."
"Okej samozrejme. Odprevadím ťa." kráčali sme smerom ku nej domov. Nenápadne som ju pozoroval. Zatriasla sa.
"Je ti zima? Počkaj, dám ti svoju bundu." zavesil som jej bundu na plecá.
"Ďakujem, že si so mnou bola."
"Ja ďakujem."
"Mám otázku."
"Áno?"
"Ešte si stále toho názoru aby som ťa nechal tak? Lebo vieš, to sa veľmi nedá." zastali sme.
"Vieš Kyle, je veľmi ťažké, pretože si veľmi neodbytný.." poznamenala a obaja sme sa jemne zasmiali.
"Tak tu bývam... ďakujem ešte raz Kyle." otočila sa na odchod.
„V starostlivosti o šťastie druhých nachádzame vlastné." — Platón
YOU ARE READING
Bethany Parker
Short StorySedela som na starej hnijúcej lavičke a pozerala pred seba. Moje oči už niekoľko hodín hypnotizovali tie malé písmena na vašom náhrobníku. Pomaly som vstala a položila pod vaše mená bielu ružu. Tak ako každý deň už dlhých 6 rokov.
