Nezastaviteľná

-68-

Po dlhej dobe som sa konečne vyspala v makučkej posteli. Ani neviete, ako veľmi som si to vážila. Bolo to ako v sne, čo ma veľmi neprekvapovalo. Po všetkých tých nočných morách.

Ráno mi opäť bolo zle, takže som vyvracala všetko jedlo zo včera. Nerozumela som tomu čo mi je, ale prikláňam sa k tomu steesu.

,, Si v poriadku, Leona? "vošiel mi do kúpeľne dedko, práve keď som splachovala.

,, Áno som. Nič mi nie je." falošne som sa naňho usmiala a išla si umyť zuby.

,, Nepovedz mi, že si tehotná prosím. Preto ste sa tak v zmätku brali? " sklamane sa ma opýtal.

,,Nie som tehotná, dedko, nemaj obavy. Mám to podľa mňa z môjho nesprávneho životného štýlu. Nemaj o mňa strach. Upraví sa to." usmiala som sa a chytila som ho za ruku.

,, Naozaj? Ty máš zlý životný štýl? Veď si predsa modelka. Len cvičíš a ješ. Nič nezdravé na tom nevidím. Pokiaľ to teda nepreháňaš." podozrievavo zúžil oči. Mala som pocit, že mi verí čoraz menej. Má na to právo. Veď táto celá rozprávka by neuspokojila ani malé dieťa.

,, Ja viem, ale teraz to je so mnou všelijaké." zasmiala som sa snažiac sa z toho vykrútiť.

,, Tak to hneď napravíme. Prichystaj sa a príď do jedálne. Postarám sa o to, aby si mala hostinu." usmial sa, objal ma a odišiel. Bože môj. Čo by som dala za to, aby on bol môj otec... Bol by to možno sen a možno rovnaká nočná mora ako s mojím skutočným otcom. Nikto nevie... Ale skúsila by som to.

Obliekla som sa tak, aby som zakryla fialovú ruku a vyrazila za dedkom. Dnes v noci máme s Gretou letieť do Milána. Nevedela som ako tú ruku schovám, ale prehliadka má byť až v piatok. Za týždeň sa celé moje telo bude musieť upokojiť. Už by bolo načase.

S dedkom som sa naraňajkovala a sľúbila som mu, že sa ešte večer stretneme. Trval na tom, nech si zoberieme jeho súkromné lietadlo. Prvá trieda pre jeho vnučku nebola dostačujúca. Ľúbim ma ako svoju dcéru. Bola som jeho jediná vnučka, takže nemal komu inému dávať túto lásku. Buďme úprimný, ani otec, ani moja teta sa mu veľmi nepodarili.

Z domu som zamierila priamo do nemocnice. Doktor mi sľúbil, že zavolá do 24 hodín, ale neurobil to, čo ma desilo. Keď som otvárala dvere, srdce som mala až niekde v krku.

,, Dobrý deň. Som rád, že ste prišli. Prepáčte za zdržanie, ale v laboratóriách mali nejaké problémy. Prave mi prišli vaše výsledky. Stále pretrvávajú symptómy? "opýtal sa s milým úsmevom.

,, Áno, dnes mi bolo opäť zle. Ak som tehotná, chcela by som sa infor...." hovorila som ako otváral obálku, no hneď ako to urobil ma prerušil.

,, Nie ste tehotná. Zvracanie môže byť spôsobené stresom alebo zlým životným štýlom. Odporúčal by som vám ísť niekam relaxovať. Bez hocijakej potenciálnej ťažoby." usmial sa.

,,Bože, ďakujem!" spadnúť balvan na mojom srdci, museli počuť aj na druhej strane sveta. Bol to neopísateľný pocit uvoľnenia. Raz chcem mať vlastnú rodinu aj deti, ale určite nie v tejto situácii. Toto by bolo to najhoršie, čo by sa mi ešte mohlo stať.

Odchádzala som odtiaľ s úsmevom na tvári a dokladom o tom, že tehotná naozaj nie som. Nič v tej chvíli ma netešilo viac. Možno len to, že o pár hodín budem na inom kontinente.

V dome dedka ma čakala Greta. Celkom chladne sa rozprávali. Lepšie povedané to nebol rozhovor, len chabý pokus.

Išla som sa zbaliť a o pár hodín nás dedkov šofér viezol na letisko.

Let sme obe prespali. Bolo to vyčerpávajúce. Keď sme došli, bolo ráno.

Ubytovali nás v jednom z najdrahších hotelov v meste a dali nám apartmán s dvomi oddelenými posteľami v jednej izbe. Prišlo mi to tak lepšie.

Greta si vyčerpane sadla na posteľ a pozrela sa na mňa až príliš skúmavo.

,, Prečo si chcela, aby som išla s tebou? Nebola si práve mojou fanúšičkou. " pousmiala sa smutne.

,, Nebola, ale potrebovala som zmiznúť. Navyše som mala pocit, že si na tom rovnako. Nestihla som sa ti ešte poďakovať za to, ako si sa ma naposledy snažila upokojiť. Pomohlo mi to a naozaj sa ospravedlňujem za všetko zlé, čo som proti tebe kedy povedala. Nemyslela som to tak. Teda vtedy áno, ale teraz už nie. Ty za nič nemôžeš. " pousmiala som sa, na čo ma so slzami v očiach pevne objala.

,,Aj ja sa ospravedlňujem, keď som k tebe niekedy bola zlá. Myslela som si, že ma chceš oddeliť od tvojho otca zo sebeckých dôvodov. Teraz som asi už pochopila skutočný dôvod..." povedala s pohľadom zapichnutým v zemi.

,, Nebol vždy taký, ale teraz ti radím, utekaj od neho." šepla som smutne a hodila sa na posteľ.

Greta sa nadýchla, že mi odpovie, no v polke nádychu si prudko chytila ústa a rozutekala sa na záchod. Prepadol ma naozaj zlý pocit. Nasledovala som ju a chytila jej vlasy pritom ako zvracala do záchoda. Musela som odvrátiť pohľad, aby mi neprišlo zle.

,, Si v poriadku? "opýtala som sa, keď sa prestala dáviť.

,, Som. Je to normálne." vyčerpane sa oprela chrbtom o stenu.

,, Čo je normálne? "zamračila som sa. Stále mi to nedochádzalo.

Greta sa postavila a začala niečo hrabať vo svojej taške. Vytiahla nejakú malú fotku a podala mi ju.

,, Budeš mať súrodenca, Leona. Som v jedenástom týždni. Ja viem, že toto vôbec nie je vhodná doba, ale... Nedokážem ísť na potrat. Aj keď som už zistila aký tvoj otec v skutočnosti je. Nedokážem zabiť toho malého človiečika. "šepla potichu a po lícach jej začali tiecť slzy prúdom. Ruku si položila na bruško, ktoré zatiaľ nebolo vidieť.

,, Prosím ťa, len to nie, Greta." šepla som späť a stiahla ju do upokojujúceho objatia.

,, Nemôžeš zabiť to malé. Môj otec môže byť hocijaký sviniar, ale toto preňho bude veľa znamenať. Ľúbi ťa a ja verím, že nedojebe život ani tebe, ani tomu malému, tak ako mne. Prosím, nerob unáhlené závery. " šepkala som jej ďalej. Greta sa však odo mňa oslobodila a vážne ma mňa pozrela.

,, Ja som sa ale už rozhodla. Pomôžem ti, Leona. Spolu dosiahneme to, aby ťa nechal na pokoji. Aj on aj Oscar. Nedovolím, aby niekto takto ubližoval mojej takmer dcére. Dosiahneme to, aj keď obaja potom skončia zle. " šepla s plačom a tento raz to bola ona, kto ma stiahol k sebe.

Obe sme plakali, pretože na nás všetko poriadne dopadlo. Pochopili sme, že v jednote je sila. Že to, čo sa nám deje sa môže len a len zhoršiť.

A hlavne sme pochopili, že ak sa nechránime my, už nie je nikto, kto by to urobil za nás.

Sme v tom samé. Len ja, Fay a Greta.

Takže oznamujem, že časť bude až takto o týždeň. Bohužiaľ, inak sa to nedá, ale verím, že sa vám to páči a budete čítať aj naďalej. Už sa blížime ku koncu, takže si spolu so mnou musíte užiť vyvrcholenie príbehu Leony a Bruna!❤️❤️❤️❤️