Nezastaviteľná

-85-

Od tej noci medzi nami bolo opäť všetko v poriadku. Tak ako predtým, ak nie ešte lepšie.

Posledné mesiace Gretinho tehotenstva boli hrozné pre všetkých. Mali sme pocit, že sa zbláznila a my z nej. Nikdy sme nevedeli, čo pred ňou môžme povedať a čo nie. Ak sa jej niečo nepáčilo rozplakala sa alebo sa uzavrela do seba. Šalela som z nej. Bruno to zvládal lepšie ako ja, ale videla som, že aj on má niekedy dosť. Podporoval ju a stali sa z nich naozaj dobrý priatelia. Odniesol si to aj Mich, z ktorého si spravila vankúš a zároveň parťáka vo všetkých situáciách. Nemohol sa od nej chudák ani pohnúť.

Pravé šialenstvo prišlo, keď neporodila na čas. Už mala týždeň po termíne a takmer nás za to všetkých zabila. Už chcela svojho syna v rukách a ja som to chápala, no nemohla si s tým nijako pomôcť.

,, Ak raz budem taká ako ona, tak ma silno udri po hlave. "zúfalo som vydýchla, keď som spolu s Brunom ležala na gauči - v našej prechodnej spálni.

,, Je tehotná, nemôžeš si to tak pripúšťať. Jej vlastné hormóny si z nej robia srandu." povedal mi a upokojoval ma prechádzaním rukou po chrbte.

,, Aj tvoja sestra bola taká?" opýtala som sa opatrne a pozrela mu do tváre.

,, Áno, o niečo pokornejšia, ale v podstate rovnaká. "

,, Preto to tak v pohode zvládaš. Ja by som jej už ublížila za to, ako sa správa. Ak by nebola tehotná samozrejme. " povedala som so smiechom.

,, Už to zvládneš. Chýba jej len málo podľa toho, čo hovoril doktor. "usmial sa na mňa a pohladil ma po tvári.

,, Bavila si sa s ňou o otcovi?" opýtal sa tak isto opatrne ako ja jeho.

,, Áno, povedala, že mu to oznámi až keď bude na svete. Nechce ho mať ani v rodnom liste malého. Len mu príde povedať, že bude-je otcom. "povedala som smutne. Budem mať brata, ktorý nebude mať otca... Aj keď taký otec výhrou nie je, ale tešil by sa z neho.

,, Nebuď smutná, bude mať veľkú milujúcu rodinu a Grete samozrejme všetci budeme pomáhať. Je to dobrá žena. Len si našla manžela bastarda. "

,, To teda áno. Ja ľutujem, že je mojím otcom." priznala som a objala ho pevnejšie rukami.

,, Ber to tak, že ak by ho nebolo, nikdy by sme sa nestretli. "pošepol mi do vlasov.

Zrazu sa otvorili dvere a dovnútra vbehol štekajúci Mich. S Brunom nám bolo jasné, že niečo nie je v poriadku.

Posadili sme sa a zbadali Gretu, ako sa drží dverí a zhlboka vydychuje.

,, Myslím... Myslím, že je čas." povedala s úľavou a strachom zároveň.

,, Máš veci?" vyskočil Bruno na nohy a začal sa rýchlo obliekať. Ja som robila to isté.

,, Áno, ale prosím pohnite si! "v bolestivom kŕči si chytila brucho.

,, Všetko bude v poriadku, dobre? Za chvíľu budeš mať svojho Charlieho v rukách." upokojujúco sa na ňu usmial a pomohol jej sa obuť. Žasla som nad tým ako profesionálne a pokojne sa dokáže zachovať. Ja ani väčšina chlapov by to nedokázala.

,, Leona, pomôž jej po schodoch, ja zoberiem tašku a poviem Alexovi." povedal a ja som ho poslúchla.

,, Bojím sa, Leona." stisla mi ruku, keď som jej pomáhala po schodoch.

,, Bude to v poriadku. Budeš mať syna!"

,, Čo ak to sama nezvládnem? Nemám nikoho." šepla blízko plaču, keď som ju dostala k môjmu Maserati.

,, Sme tu všetci pri tebe, dobre? Pomôžeme ti so všetkým a ja som si istá, že môj braček bude úžasné dieťa." upokojila som ju práve v momente, keď k nám prišiel Bruno. Hodil kufor do auta a otočil sa na mňa.

,, Šoféruješ?" opýtal sa a ja som rýchlo prikývla. Mal čistejšiu hlavu ako ja a určite by ju dokázal viac upokojiť.

Zobrala som si kľúče a naštartovala. Išla som dosť rýchlo, hlavne keď som počula bolestivé nádychy Grety. Mala som strach aj za ňu. Bruno bol naopak celkom pokojný. Kázal jej ako má dýchať a držal ju za ruku. V tej chvíli som toho chlapa obdivovala ešte viac.

V súkromnej nemocnici si ju hneď prevzali. Pôrod ešte nezačal, takže ju len dali na izbu a my sme spolu s ňom čakali, kým malému príde jeho čas.

,, Nenávidím tvojho otca! "zavrčala, keď nám obom drvila ruky. Umývali sme jej tvár a snažili sa ju upokojiť. Nebolo to možné.

,, To hovoríš teraz, pretože prežívaš bolesť. Musíš vydržať a keď ho uvidíš všetka bolesť odíde." povedala som jej s úsmevom. Bola som z celej situácie viac než vystrašená. Ľutovala som všetky ženy, ktoré si týmto museli prejsť.

,, Dobre, pripravte ju na sálu!" povedal doktor po nekonečných štyroch hodinách. Bola už naozaj vyčerpaná.

,, Buďte pri mne! "rozkázala nám vyčerpane, keď sme nešli s ňou.

,, Pripravíme sa aj my a prídeme, dobre? Za chvíľu budeš mať syna v rukách." stisol jej Bruno posledný krát ruku, keď ju odvádzali. Išli sme sa prezliecť kvôli hygiene a vošli na sálu.

Greta kričala a drvila nám ruky, no to bolo v tej chvíli druhoradé. Museli sme ju podporovať, aby sa môj braček predral na svet.

Po nejakom čase sme konečne započuli plač. Bruno išiel prestrihnúť pupočnú šnúru, pričom ja som jej hovorila, že to už má za sebou a je statočná. Že je na svete jej milovaný Charlie.

Bruno jej ho priniesol a vložil do rúk. Videla som ako sa doslova roztopila, keď ho zbadala. A ja takisto. Nič silnejšie som nikdy nevidela, hoci to vo mne vyvolávalo ohromný strach.

,, Mám syna! Mám syna! "vyslovila smerom k nám potichu, ale nadšene.

,, Musíte odísť. Matka s dieťaťom potrebuje pokoj. O dve hodiny ju prenesieme na izbu a dáme vám vedieť." prihovoril sa nám doktor.

Zbavili sme sa oblečenia, ktoré nám dali a stretli sme sa vonku.

,, Máš brata! " povedal mi s úsmevom a ukryl ma v náručí.

,, Mám brata. "pritakala som mu s úsmevom, no potom som ho počastovala ustráchaným pohľadom.

,, Prosím, žiadne deti!" bola som z toho, čo som videla viac ako vydesená, ale on sa mi vysmial.

,, Na teraz určite nie. Ale potom uvidíme, nie? Nebude to také zlé. " zasmial sa a opäť ma skryl v náručí.