Lawfully in love.

5

namjoon: kedy máš čas?

jungkook: dnes večer po tréningu, prečo?

namjoon: pôjdeme na večeru.

jungkook: ugh, prečo?

namjoon: mám ťa naučiť znášať dotyky, ale cez správy sa mi to nepodarí. ;)

jungkook: och, aha.

namjoon: kedy končíš?

jungkook: asi okolo ôsmej. pošlem ti adresu.

namjoon: prídem po teba a pôjdeme k tebe, platí? :)

jungkook: mám na výber?

namjoon: moc nie. :)

jungkook: dobre, platí. tak večer. :)

namjoon: večer. :)♡

Ani jeden z chlapcov sa už do konca dňa nedokázal sústrediť na svoju prácu. Namjoon sa nevedel dočkať kedy opäť uvidí Kooka. No, Jungkook bol nervózny. Nevedel, čo ho čaká a bál sa, že Joonove úmysly nie sú celkom čisté.

Pár minút pred ôsmou prišla Kookovi správa. Ten práve vyšiel zo spoločných spŕch. Obmotal si okolo seba uterák a vytiahol spomedzi vecí mobil.

namjoon: som pred budovou.

jungkook: daj mi päť minút. :)

Kook sa navliekol do šedých teplákov a mikiny, ktorá bola v rovnakej farbe. Vzal si svoje veci a vyšiel pred budovu. Namjoona našiel hneď. Opieral sa o svoje auto, ktoré bolo sfarbené do čierna. Mal na sebe oblek, ktorý mu perfektne sekol a na nose okuliare. Vyzeral úžasne!

Oproti nemu vyzerám jak idiot.

,,Ahoj, hyung," uklonil sa Kook, keď prišiel k nemu bližšie.

,,Ahoj, ideme?" spýtal sa Joon a Kook len prikývol.

Cesta prebehla v tichu. Najmä preto lebo Jungkook v aute zadriemal a prebudil sa až vtedy, keď auto zastalo.

,,Sme tu," usmial sa Namjoon a Kook bez slova vystúpil.

,,Nesieš jedlo?" spýtal sa Kook keď stáli vo výťahu.

,,S jedlom ide všetko lepšie," usmial sa žiarivo Namjoon.

,,Hej, hej," uchechtol sa Kook, ,,A čo práca?" pokračoval.

Mal chuť sa zhovárať.

,,A tak, poznáš to. Rokovanie sem, rokovanie tam. Trochu ma štve, že furt o tom všetkom len debatujú a nič nerobia."

,,Prečo s tým niečo nespravíš ty?" spýtal sa Jungkook a vyšiel z výťahu.

,,Rád by som, ale ja som na to malý pán. Moje slovo nemá až tak veľkú váhu," odvetil Namjoon a spolu s Kookom vstúpili do bytu.

,,Keby si sa možno ozval, tak by malo, nemyslíš?" usmial sa Jungkook a Namjoon len prikývol.

Vyzuli sa a premiestnili sa do kuchyne kde si ohriali ramen, ktorý Namjoon kúpil.

,,Milujem ramen," poznamenal Jungkook.

,,To som rád," usmial sa Namjoon a zničoho nič chytil Kooka za ruku.

Jungkook sa na neho vyplašene pozrel a chcel ruku odtiahnúť, ale Namjoon mu to nedovolil.

,,Ukľudni sa, Kookie. Dýchaj," povedal Namjoon pokojným hlasom. A Jungkook ho poslúchol.

,,Bolí to?" spýtal sa Joon.

,,Nie."

,,Je ti to nepríjemné?"

,,No... možno trochu."

Namjoon ho chytil aj za druhu ruku a obe hladkal bruškami palcov.

,,Toto je celkom príjemné," pousmial sa Kook a jeho líčka nabrali ružový odtieň.

,,To som rád," usmial sa Namjoon.

Dúfam, že ťa raz budem môcť aj pobozkať, Kookie. Lebo to je to, čo si teraz naozaj prajem.