Markízov syn

19. kapitola

19. kapitola pred nami. Verím, že posledná kapitola vás držala v napätí a preto sa možno tešíte na ďalšiu. Snažila som sa ju napísať, čo najskôr, lenže začalo mi skúškové a to mi teraz zaberá môj čas😐 a samozrejme aj hokej😉

Majordómus dal Albertovi listy, ktoré prišli v ich neprítomnosti. Izabella si šla dať pripraviť kúpeľ, tak si listy vzal do svojej pracovne a začal ich čítať.

Skoro všetky sa týkali jeho panstiev, až na jeden. Úhľadným písmom na ňom boli napísané jeho meno. To písmo poznal. Otvoril ho a zistil, že sa nemýlil. List bol od Elizabeth.

Milý Albert,
som veľmi sklamaná, že sme sa osobne neporozprávali v Londýne. Chodila som na všetky spoločenské udalosti, ale ani na jednom som ťa už s tvojou krásnou manželkou nevidela. Prekvapilo ma, že ste odcestovali potom, čo som sa zoznámila s Izabellou. Dozvedela som sa to od Sophie, aj to, že so svojou manželkou máš nádherný vzťah. No
počas rozhovoru s ňou, som prišla na to, že ma Izabelle nepozná a nevie o nás nič. A ak chceš, aby to tak zostalo, tak príď zajtra ráno do parku k fontáne. Keď neprídeš, tak prídem navštíviť tvoju nádhernú manželku a všetko jej prezradím.

Tvoja milovaná a nezabudnuteľná Elizabeth.

Albert neveril tomu čo čítal. Čo od neho chce tá žena? Pretrel si tvár dlaňou a vydýchol si. Položil list na stôl a pristúpil k oknu. Pozeral sa na výhľad a premýšľal, čo spraví. Do komnaty niekto vošiel. Albert sa otočil a uvidel Izabellu ako s úsmevom kráčala k nemu. No nevykročil k nej, lebo hlavu otočil na list, ktorý nechal na stole. Rýchlo sa k nemu presunul a listy zatvoril do knihy. Zdvihol zrak k Izabelle a uvidel na nej nechápavý výraz. Chcel zachrániť túto situáciu, tak povedal hneď to čo ho napadlo ako prvé.

,,Mala si príjemný kúpeľ?" Mohol sa opýtať niečo normálne. Už teraz to ľutoval.

,,Stalo sa niečo?" Opýtala sa Izabella a ani neodpovedala na jeho otázku.

Albert k nej pristúpil a stiahol ju sadnúť si.

,,Nemusíš sa obávať. Nič sa nestalo. Len už musím začat naplno pracovať. Hneď zajtra ráno pôjdem do mesta." Povedal Albert ustarostene.

Izabelle si všímala jeho nervozitu. Teraz nechápala jeho správanie. Rýchlo skryl listy a uhýbal pohľadom.

,,Keď je to len práca, tak som pokojná." Snažila sa sama seba upokojiť.

,,A čo iné by to malo byť?" Pokúsil sa Albert o úsmev.

,,Neviem, možno nejaká krásna dáma." Smiala sa Izabella, ale vo vnútri jej do smiechu nebolo.

Albertovi padol úsmev z tváre. Vzal si Izabelline ruky do svojich dlaní. Aj Izabelle už padol úsmev z tváre.

,,Izabella, vážne si myslíš, že by som ťa vymenil za nejakú inú ženu?"

Izabella nič neodpovedala.

,,Som šťastný, lebo mám teba. To je teraz pre mňa hlavné. Nikto a nič ma netrápi, keď vidím na tvojej tvári úsmev." Izabella by sa aj tešila týmto slovám, ale vedela, že trafila do čierneho. Už celé dni jej neschádzala z mysle lady Elizabeth.