~Ranil ma no musím ísť ďalej predsa~
~Milujem ho a on to vie práve preto sa odo mňa vzdialil~
~Miluje ma a ja milujem jeho~
~No niečo mu v tom bráni~
~Chcem cítiť jeho pery na mojich~
~Chcem sa k nemu túliť každú jednu noc svojho života~
~jedina otá...
Vošiel do telocvične a ja som sa na neho pozrela aj s otvorenými ústami. Pousmial sa na mňa a prešiel ku stolu, kďe sa nachádzali naše veci. Tréner dneska z nejakého dôvodu neprišiel a keďže som tam zo všetkých bola najstaršia prihovorila som sa mu ja. ,,Dobrý deň pán učiteľ, prišli ste sa pozrieť na tréning?" ,, Dobrý deň, áno prišiel som sa pozrieť ako vám to ide, keď už mám byť váš nový tréner." V momente ako som to počula som ostala stáť stuhnutá a s nohami prilepenými k zemi. ,,N-n-nový tr-réner?"opýtala som sa ho koktavo. ,, Áno." ,,Ako to?" ,, Váš tréner mal autonehodu, prežil to ale pravdepodobne už nikdy nebude môcť chodiť." Hrnuli sa mi slzy do očí, predsalen bol to môj najobľúbenejší tréner, ale zadržala som ich aby som sa tu nerozrevala ako malé decko. ,,Takže vy budete náš nový tréner?"to bolo jediné čo zo mňa vyšlo. ,, Pravdepodobne áno." Na nič iné som sa nezmohla a vrátila som sa späť ku stolu. ,,Thuan!!!"zakričala som. ,,Áno?" ,, Poď si so mnou zahrať, ale rovno zápas." ,,Okej, už idem." Prvý set vyhral on, ale druhý som mu už nenechala a vyhrala ja. Bolo 2:2 na sety a 11:10 na body(pre mňa). Nakoniec som to vyhrala a celá zadychčaná som sa zvalila na žinienku. V tom niekto zakričal ,,Koniec tréningu!" Rýchlo sme odpratali stoly a pobrala som sa do šatne kde som sa prezliekla do svojich vecí a pobrala som sa ku dverám školy. Niekto ma chytil za ruku. Otočila som sa. Bol to nový matematikár a zároveň aj nový tréner. ,, Chcel by som sa s vami pozhovárať."povedal. So mnou? Nepomýlili ste si ma? Naozaj? ,, O čom?" ,, Podťe so mnou." Pousmial sa a spolu sme opäť vošli do telocvične. Sadla som si a on začal hovoriť: ,,no po prvé, pozoroval som vás celý tréning a všimol si že máte obrovský talent na stolný tenis a po druhé, všimol som si aj to že ste veľmi dobrá v matematike keďže ste tie príklady vypočítali hneď a bez jedinej chybičky a pozeral som si vaše vysvedčenia z minulých ročníkov a ani v jednom ste nemali čo i len dvojku ,takže som sa vás chcel opýtať, či by ste nechceli ísť na matematickú olympiádu, pretože súrne hľadám dvoch žiakov a vy sa na to hodíte perfektne." V hlave som mala milión otázok typu: kedy to bude?,kde to bude?,kto mi pomôže?,s kým tam pôjdem atď. no on si všimol môj vypočítavý vyráz a hneď začal vysvetľovať. ,, Nemusíte sa ničoho báť, všetky informácie vám poviem v priebehu tohto týždňa zatiaľ budete chodiť ku mne na doučovania, keďže je to olympiáda z druháckeho a tretiackeho učiva, tak čo vy na to?" ,,Zajtra vám dám vedieť, ešte o tom popremýšľam." ,, Dobre zajtra mi dajte vedieť či pôjdete alebo nie a teraz môžete ísť, dovidenia." ,,Dovidenia," odzdravila som sa mu a pobrala sa domov. ~time skip~ Po horúcej sprche som sa zabalila do županu a zbehla dole na večeru. Vonialo to tam ako ,, palacinkyyyy!!!"zvrieskla som. ,, S čokoládou alebo s džemom?"opýtala sa mama. ,, Aj s džemom, aj s čokoládou." ,,Ako bolo dnes na tréningu?" Výborne, okrem toho že máme nového trénera a je to práve môj nový učiteľ matematiky, ktorý mi navrhol aby som išla na matematickú olympiádu a chodila k nemu na doučovanie." ,,Toľko udalostí za jeden deň?"spýtala sa. ,, Bohužiaľ." ,, A ideš na tú olympiádu?" ,,Ešte som sa nerozhodla." Z večere som sa pobrala rovno do postele a po polhodinke som zaspala.
Zobudila som sa na budík a pozrela sa na hodinky, ktoré ukazovali 7:25. Rýchlo som vybehla z postele a išla do kúpeľne kde som si tvár opláchla čistou vodou a naniesla trochu maskary a jemný ružový rúž. Rýchlo som na seba obliekla toto:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
a pobrala sa dole. ,, Mami nestíham raňajky, v škole si niečo kúpim papa!!"zakričala som jej a utekala do školy. Boli dva minúty po zvonení a ja som utekala školskou chodbou na ktorej už nikto nebol. Otvorila som dvere do triedy a všetky pohľady ostali na mňe. No super, povedala som si. Bol tam matematikár a akurát stál pri tabuli a niečo písal. ,,Prepáčte že meškám, už sa to viac nezopakuje."ospravedlnila som sa mu a sadla si vedľa mojej BFF. ,, Kde si bola?"opýtala sa ma. ,,Zaspala som." Celú hodinu som nedávala pozor,pretože som sa pozerala na pána učiteľa. Mal oblečené čierne nohavice s bielou košeľou a čiernym sakom. Pozrel sa na mňa v momente keď som sa ja pozrela na jeho brucho. ~jiminov pohľad~ Otočil som sa aby som skontroloval žiakov a moje oči ostali iba na nej. Pozerala sa na moje brucho. To som až taký tučný, že na mňa takto pozerá? Konečne sa skončila hodina a ja som sa pobral do svojho kabinetu. Niekto zaklopal na dvere. ,,Ďalej," povedal som. ,, Dobrý deň pán učiteľ, chcela som vám povedať že na tú olympiádu pôjdem."povedala Ava. ,, Výborne, teším sa z vás, počkajte donesiem vám formulár kde napíšete základné informácie a vaši rodičia to podpíšu, môžte mi to zajtra doniesť." ,,Rozumiem, dovidenia." ,, Dovidenia." ~time skip~ Bol koniec školy a ja som sa konečne rozhodol ísť domov. Trápilo ma keď sa na mňa pozrela tým pohľadom, že fuj aký tučný. Hneď ako som vošiel do bytu som sa išiel pozrieť do zrkadla. Dal som si dole sako a nadvihol tričko. Pozrel som sa na moje obézne brucho a išiel sa postaviť na váhu. Ukazovala 77,5 kg. Na 23 ročného muža to je priveľa. Som tučný,opakoval som si to dookola až som dospel k záveru. Začnem chudnúť.....
Už sa to začína. Ďakujem že ste si aj napriek všetkému prečítali túto nudnú časť a budem sa snažiť vydať lepšiu. Ďakujem ❤️.
