Poviedky z mojej dielne [Zbierka]

>Drabble: Prestaň sa pozerať!

,,Nekrič na mňa!" bolo to prvýkrát, čo som sa konečne niekomu vzoprela...

,,Prestaň sa ako krava pozerať! Ja mám plné právo kričať na teba, lebo to celé je tvoja vina!" zahučal po mne.

Hlas som mala slabý a oči plné sĺz. 

,,A aby toho nebolo málo," začal, ,,tak sa ešte pozeráš ako idiot, ktorým si!"

Treskol dverami a nechal ma v tej izbe samú. Hlavu som si položila do dlaní. Začala som plakať. Prečo ma musí tak neznášať? Prečo mu vadí môj hlas? Prečo mu vadí to, že sa pozriem naňho?

Chcem si vyškriabať oči... Nechcem vidieť. Možno by ma začal mať rád...