Jazva ako dar

22. kapitola

Nad horami, rovnako ako aj nad hotelom zavládla hlboká noc. Josephov sladký spánok v posteli, kde zdieľal miesto s Monikou však prerušil ostrý zvuk motora blížiaci sa k parkovisku. Ten zvuk mu bol známy, už ho dnes počul v lome. Ihneď ho vystrelilo do sedu a rozmýšľal či sa mu to len nezdá. Nezdalo, zvuk bol reálny a čoraz bližšie. Rýchlosťou šprintéra na olympiáde vyštartoval z postele, nahodil na nohy tenisky a vyrazil záhadnej motorke naproti.

Nikol zaskakujúca za Moniku na recepcií práve hľadela do monitora a snažila sa nájsť súvislosť vo všetkom čo im teraz prišlo pod ruku. Brala do úvahy možnosť, že sa s nimi len niekto zahráva, ale niekde v kútiku duše dúfala, že objaví nejakú spojitosť. Niečo ako kľúč, ktorý by ich niekde posunul. Koniec koncov na nočnej aj tak nemala čo robiť. Vyhľadávač jej po zadaní slov hrad Strečno, židovská synagóga a ruža vyhodilo prevažne články o turistických akciách až na jeden odkaz. Ten ju naviedol na diskusiu pod článok konšpiračného webu, kde sa neznámy užívateľ bez fotky vyjadril štýlom „kamarát môjho kamaráta počul". Nech diskusia vyzerala akokoľvek bláznivo, prečítala si ju. Diskutujúci v nej spomínal tajný spolok, akýchsi „kladivárov". Vraj mali sídlo aj v Strečne aj v synagóge a strážia poklad označený ružou. Na tvári sa jej objavil úsmev, nie však víťazoslávny nadviazaný na veľký objav. Tento bol výsmešný, sekta fungujúca na Svákov zárobkový štýl nebola nereálna, no tajný spolok strážiaci poklad je cez čiaru. I keď jej to bolo na smiech, nuda a zároveň zvedavosť ju prinútili do vyhľadávača naťukať výraz „Kladivári". Samá voda. Našlo jej neskutočný počet odkazov na futbalový klub West Ham United a články o reprezentantoch v hode kladivom. Akurát sa rozhodla prelustrovať odkazy detailnejšie, keď začula na parkovisku zvuk motorky. Nepáčilo sa jej to, bola neskorá noc a mala nahlásený iba príchod jedného staršieho páru, ku ktorému nesedel príchod na motorke. Zo zatajeným dychom čakala, kto bude neznámy jazdec. Naopak, namiesto toho aby niekto vošiel, popred recepciu vybehol von Joseph iba v tričku, trenkách a teniskách. To ju znepokojilo ešte viac.

V osvetlení hotelového parkoviska Joseph zbadal, ako záhadný jazdec práve opúšťa priestor, kde bolo zaparkované jeho auto a nasadá späť na motorku. Po výkriku „Stoj!" zahájil životný bežecký výkon, no bohužiaľ sa ani ten nemohol rovnať zrýchleniu motorky pri štarte na zadnom kolese. Joseph sa však nevzdával a pokračoval vo vopred prehranom boj, bežal za unikajúcou motorkou, čo mu sily stačili. Možno práve svojou nezlomnosťou priklonil šťastie na svoju stranu, keď sa z protismeru vyrútilo auto. Skokom do stredu cesty a zdvihnutím rúk auto zastavil, pristúpil k dverám a síce nechtiac, no násilím vytiahol staršieho pána spoza volantu. Zaradil jednotky, pridal plný plyn a na ručnej otočil auto o stoosemdesiat stupňov. Na odstredivú silu zareagovala žena sediaca na mieste spolujazdca krikom, čo bolo dobré, lebo v tej rýchlosti si Joseph až teraz uvedomil, že ešte niekto sedí v aute. Gentlemansky zastavil, aby mohla vystúpiť a hneď ako zabuchla dvere pritlačil plynový pedál na podlahu. Sivé auto so športovým dizajnom zahrabalo kolesami a s Josephom zatlačeným v sedačke znova narušilo motorkárovi nikým nerušenú jazdu. Cestou lemovanou vysokými ihličnatými stromami si to šinuli rýchlosťou presahujúcou stodvadsať. Ako náhle sa Joseph priblížil na pár metrov, motorkár vybičoval svoj stroj ešte k väčšej rýchlosti. Stromy vôkol cesty vystriedali domy a blížila sa frekventovaná križovatka.

„Choď vpravo, choď vpravo!"

Myšlienkami posúval svoju korisť smerom na najbližšie mesto, pred ktorým by prechádzali cez tunel Horelica a v prípade hustejšej premávky, by ho mohol pritlačiť o pomalšie idúce vozy.

„Bingo." Zahol vpravo presne podľa Josephových predstáv.

Dupnutím na plyn vytiahol ručičky na budíkoch do červených čísel a rovinkou sa nezadržateľne rútili priamo k tunelu. Tesne pred vstupom do tunela ich pomalšie idúce vozidlá prinútili ubrať z rýchlosti, čím sa Joseph dostal do výhodnej pozície. Neosvetlenú cestu lemovanú kovovými zvodidlami vystriedala osvetlená cesta naprieč tunelom, kde protiidúce autá vylučovali akékoľvek predbiehanie. To si však motorkár nechcel pripustiť, len čo sa na neho Joseph natlačil, potočil plynovou rukoväťou čo to dalo, zdvihol motorku na zadné koleso a medzerou medzi autami sa vymanil z nevýhodnej pozície. Joseph cez čelné okno zúfalo sledoval ako pri tomto manévri vodič pred ním spanikáril, strhol volant doprava, čoho výsledkom bol náraz do steny tunela. Nad autom stratil kontrolu a od steny putoval do protismeru, kde sa už nedalo zrážke zabrániť. Joseph prudko skočil na brzdy a nehodu zakončenú pristaním na streche dopozeral z prvej rady. S chrbtom zaliatym od potu vystúpil pripravený na najhoršie, čo sa však našťastie nepotvrdilo. Posádka prevráteného automobilu nemala vážnejšie zranenia a bez potrebnej pomoci začala vyliezať na vozovku v útrobách tunela. Aj skrz to im mal v pláne poskytnúť pomoc, no to by sa nemohol spoza nabúraných vrakov vyrútiť späť jazdec na motorke a unikať cestou, ktorou prišli. Pohotovo pribehol späť k dverám, ešte raz pohľadom skontroloval či sú všetci v poriadku a keď zazrel chlapíka volajúceho záchranné zložky zobral to ako povolenie odísť. Plný volant doplnený plným plynom vrátil v momente Josephov zapožičaný športiak späť do šialenej naháňačky.