Jazva ako dar

28.kapitola

Madam Pýcha v Džonyho dome sledovala ako sled horúcich slnečných dni ustál a začalo liať. Nastal deň kedy vám je úplne jedno, že ho celý preležíte v posteli. A ešte keď máte vedľa seba niekoho, ako mal Džony Nikol, tak sa vám musí taký deň jednoducho páčiť. Vychutnávajúc si nežné objatie upriamila prvýkrát väčšiu pozornosť Džonyho jazve.

„Takže toto je tvoja jazva anjela? Znak vyvoleného? Spúšťač všetkých únosov?"

„Vieš o tom, že tam toho anjela okrem mňa skoro nikto nevidí?" Zasmial sa Džony.

„Akože nikto, však Refender ho videl dosť jasne. Srandujem, ja ho tam vidím tiež."

„Refendera mi radšej nespomínaj. Mám pocit, že mi tá jazva priniesla iba smolu." Povzdychol Džony.

„Smolu? Vážne? Máš pocit, že máš v živote smolu?"

Už mal na jazyku autonehodu, rýchlo si však uvedomil, že nebyť autonehody, nešiel by na oddychový týždeň do hôr a nespoznal by Nikol.

„Keď tak rozmýšľam, tá jazva je ako dar."

Vedela presne na čo naráža, preto ho silno objala.

Džony si túto chvíľu užíval a vyjavili sa mu Viktorove slová o pohľade dvoch ľudí na jednu vec a znameniach. Má brať ako znamenie, že je tá pravá, keď ako jedna z mála má spoločný pohľad na jednu vec? To ukáže až čas.

Nainštalované sledovacie zariadenie v kufríku doviedlo Marka k odľahlému opustenému vrakovisku. Brána bola otvorená, preto vošiel do areálu a nacúval pred starý karavan. V spätných zrkadlách obhliadol prípadný okolitý pohyb a keď nič nezaregistroval, odistil svoju pištoľ v stredovom vrecku mikiny a vybral sa na návštevu. Na tri zdvorilostné zaklopania nikto nereagoval, preto poslal jeden zdvorilostný výstrel do zámky a pozval sa dnu sám. Sledovacie zariadenie odviedlo svoju prácu na sto percent, v malej improvizovanej kuchynke ihneď zbadal svoj kufrík. Dvoma cvaknutiami ho otvoril a našiel v ňom celú zálohu so štyrmi letenkami. Z vrecka vytiahol telefón a vytočil kontakt uložený P. Chaček.

„Počúvam." Ozvalo sa z mobilu.

„Peniaze mám späť a mám k ním aj štyri letenky na dnešný ranný let do Kanady."

„Letenky?"

„Páni nás chceli asi obtiahnúť a zdrhnúť aj s obrazmi aj so zálohou, lebo prevziať som ich mal až dnes večer."

„Si trieda Marko, keď sa ti bude dať, zastav sa do galérie.

Kufrík zavrel aj s letenkami a chystal sa opustiť karavan, no kým tak urobil zastavil sa vo dverách, obhliadol si ho ešte raz a len tak vo vetre nechal symbolický odkaz.

„Vždy treba byť pripravený chlapci..."