Patrón

4.časť

DOŇA ALBA

„Prečo si ma požiadala, aby som zistil informácie o slečne Amador?"

Pedro sa na mňa pozeral s nadvihnutým obočím, zatiaľ čo som čítala spis s údajmi o mladej žene, ktorá sa stane manželkou môjho syna. Mračila som sa, keď som čítala akými problémami si jej rodina prešla. Najväčším problémom rodiny je jej brat. Ona a jej matka sú zodpovedné za chod domu. Platia vysoké nájmy a taktiež dlhy, ktoré spôsobil jej brat. Otec zomrel.

„Nešťastné dievča." Hovorím, keď čítam ako zomrel jej otec, profesor histórie na univerzite.

„Je to smutné, áno." Súhlasil so mnou. „Ale neodpovedala si na moju otázku Alba. Poznám ťa už mnoho rokov a nemôžem si nevšímať, že máš s tým dievčaťom niečo v pláne."

Usmiala som sa nad jeho správnym podozrením.

„Perfektné." Dočítala som celý spis.

„No tak Alba, nenaťahuj ma. Povedz mi čo plánuješ."

„To dievča sa vydá za Daniela." Povedala som a oprela si ruky o stôl.
Pedro sa začal dusiť, keď si práve odpil dúšok kávy, ktorú mal položenú na stole.

„Čo? Myslíš to vážne? Alba, už nie sme v minulom storočí, kedy rodičia vyberali svojim deťom partnerov na celý život." Hovoril neveriaco.
„Ja to viem." Povzdychla som si. „Ale nemám na výber priateľ môj. Vargasova dcéra sa neustále obšmieta okolo môjho syna a ja musím niečo urobiť, aby som zabránila tomu dievčaťu vstúpiť do našej rodiny."

„Chápem ťa Alba."

Vzala som telefón do rúk a vytočila Mariino číslo.

„Áno?"

„Maria, povedz prosím Hugovi, aby pripravil auto."

„Vykonám seňora."

„Prajem ti veľa šťastia v tejto bláznivej misii Alba. Dúfam, že ti budem môcť len gratulovať."

Venovala som mu úprimný úsmev. Ak pôjde všetko podľa plánu, presne o týždeň sa Daniel ožení s tou výnimočnou mladou ženou.

DANIEL

Spolu s Joelom sme sa ráno o piatej vybrali s našimi koňmi nahnať stádo kráv na veľkú lúku. Štyria z mojich pracovníkov išli pred nami a usmerňovali dobytok. Zastavil som Diabla a zosadol z neho. Zohol som sa k zemi a do ruky vzal hrsť suchej pôdy, ktorá začala prepadať cez moje prsty.

„Čo sa deje?" opýtal sa Joel keď sa ku mne priblížil. Pozrel som sa na oblohu, kde začalo slnko postupne stúpať.

„Zem začína vysychať."

„Nuž, nie je to neobvyklé." Pokrútil hlavou môj priateľ. „Už dva týždne nepršalo."

„Myslím, že tak skoro ani nebude." Konštatujem na záver a znova som nasadol na Diabla, ktorý divoko zaerdžal. Jeho meno vystihuje aj jeho temperament. Nikoho nenechá aby sa ho dotkol, s výnimkou mňa a chlapov ktorí ho kŕmia a čistia.

„Budeme musieť zadovážiť viac zavlažovacích vozíkov." Dodáva Joel.

„Presne tak. Potrebujeme veľa vody. Čoskoro vyrastie slnečnica."

MAYA

„To nám nemôžete urobiť." Moja mama kričí na jedného z dvoch chlapov, ktorí prišli po peniaze čo im dlhuje môj zbabelý brat.
„Je mi to ľúto madam, ale váš syn nám dlhuje príliš veľa a...."

„Počkať!" zasahujem do jeho slov. „Stále sa snažím splácať dlhy v určitých dohodnutých čiastkach. Pán Costelli o tom vie." Snažila som sa to vyjasniť.

„Áno, ale teraz prebral všetok majetok a obchodné záležitosti nový majiteľ, jeho syn. Máte tri dni na vysťahovanie."

Moja mama zatvorila dvere a unavene klesla na pohovku vedľa mňa.

„Ak by nebolo toho prekliateho Braiana..." Hovorím s hnevom objímajúc mamu.

„Čo budeme robiť Maya? Nemáme toľko peňazí a tvoj brat sa tu ani neobjaví. Stratíme dom, ktorý tvoj otec tak ťažko získal."

Nevedela som čo jej mám povedať. Od smrti môjho otca sme sa snažili kráčať vpred s dvihnutou hlavou a nikoho nežobrať o pomoc. Musela som odísť z prvého ročníka na univerzite, zatiaľ čo ten zbabelec utiekol z domu, opustil nás a priviedol nás do dlhov.

Keď mama zaspala, šla som sa prejsť. Vyčistiť si hlavu. V tichu som sedela na jednej z lavičiek v parku a sledovala ako sa deti neďaleko odo mňa bezstarostne hrajú.
„Tak tu si.." ženský hlas ma vystrašil.
Pozrela som sa na ženu, ktorá ma oslovila a usmievala sa na mňa s materinským citom. Okamžite som spoznala ženu z hotela a nervózne som pokrčila obočie. Chcela som sa postaviť a čo najskôr odísť.

„Nie, nie, nie. Ostaň sedieť." Požiadala ma a elegantne sa usadila vedľa mňa.

„Ako je možné, že ste tu?" Bola som prekvapená.

„Hľadala som ťa." Hovorí pokojne a s vážnosťou v hlase.
„Prišli ste zmeniť svoje rozhodnutie a vyhodiť ma?" Pýtam sa s obavou. Dnes by ma už nič neprekvapilo.

Zasmiala sa a pozrela na mňa.

„Nezabudni, že toho blázna mám pod kontrolou." Uisťuje ma, aj keď neviem či tomu mám veriť. „Prišla som, pretože ťa potrebujem."

„Mňa?" Pýtam sa prekvapene.
Bojím sa toho, čo odo mňa môže táto žena chcieť.

„Áno. Chcem ti navrhnúť jeden obchod a dúfam, že budeš súhlasiť."

Sťažka prehltnem. Neviem prečo, ale nemám z toho dobrý pocit.

„O aký obchod sa jedná?" Chcem to vedieť.

„Je to veľmi jednoduché." Hovorí a jej tvár sa stáva vážnou. 

„Vezmeš si môjho syna."

Viem, ubehlo pár dní kým som pridala novú časť. Ale je to tu. Ako to bude pokračovať ďalej? Nejaké myšlienky? 
Majte pekný zvyšok dňa.

S láskou,

DommieXx