Ja a Michael sme sa ruka v ruke vrátili do hotela. Michael mi pomohol odniesť kufor a celý ten čas sa usmieval ako slniečko. A ja tiež. Ešte pred dvadsatimi štyrmi hodinami by som rozhodne nepovedala, že doňho budem zaľúbená až po uši. Hodili sme moje veci do našej izby a šli sme do spoločnej izby, kde bol iba Luke. Pozeral telku a vyzeral trochu skleslo.
,,Čo ti preletelo cez nos?" oslovila som ho. Keď nás zbadal, akoby sa mu rozžiarila tvár..
,,Myslel som si, že si odišla! Videl som ťa ísť von," odvetil.
,,Ty si o tom vedel?" zapojil sa MIchael.
,,Vedel si, že chce odísť a mne si nič nepovedal?" zasmial sa. Luke pokrčil plecami.
,,Aj ty si to vedel, tak sa netvár, akoby som ti neviem čo urobil," odpovedal mu Luke so smiechom. Sadli sme si na gauč oproti Lukovi. Michael okolo mňa obmotal jeho ruku a ja som mu hlavu položila na rameno. Luke vyzeral dosť zarazene.
,,A toto sa kedy stalo?" čudoval sa narážajúc na nás dvoch.
,,Čo ja viem," povedal Michael.
,,Tak dik," zasmial sa Luke a ďalej sme to neriešili.
,,Čo budeme dnes robiť?" spýtala som sa. Obaja pokrčili plecami.
,,Nechceme ísť do kina, alebo niečo?" navrhla som, keďže som videla, že Luke a Michael neprejavovali záujem o vymýšľanie dnešného plánu.
,,No jasné, vy tam ako hrdličky budete na sebe nalepení a ja tam budem ako tretie koleso," zasmial sa Luke a pokrútil hlavou.
,,Tak aj ty si nájdi nejakú hrdličku," povedala som a zasmiala sa. Z Lukovej tváre však úsmv zmizol. Čo som spravila?
,,Luke prepáč," začala som sa ospravedlňovať. Bolo mi to ľúto, aj keď vlastne neviem čo. Nevedela som, či Luke má priateľku.
,,A ako ti to s ňou ide? Už si ju dlho nespomínal," ozval sa Michael. A ja som bol čím ďalej tým zmätenejšia.
,,Rozišla sa so mnou," povedal a hlas mu preskočil. On mal priateľku? Ja som teraz tak mimo, že sa to nedá ani opísať.
,,Ona s tebou? To mi na Aleishu nepasuje," krútil hlavou prekvapený Michael. Dobre, volá sa Alesiha. Luke prikývol.
,,Vraj to nemá zmysel. A ani nemalo. Vlastne to bolo obojstranné. Plus, má niekoho iného," povedal Luke.
,,Dobre, nechcem to tu počúvať, idem do izby, vy sa tu rozprávajte," vstala som a odišla. Nechcela som to počúvať, lebo to nie je moja vec. Nevedela som, o kom a o čom rozprávajú ani nič, tak som skrátka odišla. Vošla som do izby a všmila som si, že Michaelovi blikla správa na mobile. Chcela som mu ho odniesť, ale zaujal ma text správy, ktorý mu prišiel. Mal totiž tú konverzáciu otvorenú.
,,Nemôžeš ju predsa vyhodiť, veď si s ňou chodil, to by bolo hnusné." stálo tam. Je to o mne? Viem, že by som to nemala robiť, ale pozrela som sa, čo predtým napísal Michael.
,,Niekedy ma tak serie. Najradšej by som ju poslal preč odo mňa čo najdaľej. Odkedy sa zmenila...sere ma to." napísal. Je to o mne. To si myslí? Seriem ho? Chcel ma tu nechať? Ale tváril sa akoby...ani neviem čo si mám myslieť. Mobil som zablokovala a položila na nočný stolík. Hodila som sa na posteľ a chcelo sa mi plakať. Ale nebudem. Nevyroním ani slzu. Neviem, čo si myslieť. Neviem, čo robiť. Otvorili sa dvere a vošiel on. Určite to nenechám len tak. Chcem sa s ním o tom porozprávať.
,,Prečo si odišla? Pokojne si tam mohla zostať," povedala usmial sa. Posadila som sa a on ostal stáť predo mnou.
,,Aby som ťa až tak nesrala," odvetila som. Michaelovi zvážnela tvár.
YOU ARE READING
Br(ok)en // 5SOS (SK)
Fanfiction,,Aj napriek všetkému čo sa stalo, nič neľutujem," ACHTUNG: tento príbeh som písala pred približne dvoma rokmi a po spätnom prečítaní cítim povinnosť varovať prípadných čitateľov, že príbeh ktorý sa chystáte čítať obsahuje množstvo chýb, či už pravo...
