Low Battery ✔

20.10. 2032 | The New Subject

Media: Ed Tate

The New Subject

Shadow of Reality. New Orlens. Štát Louisiana

Podišiel k trom tínedžerom z Atlanty, ktorí pozorne sledovali jeho kroky. Subjekt AD_42766_03 na neho pozeral s údivom. Nový Subjekt AD_03355_011 sedel na pol riti, pripravený okamžite sa zdvihnúť a opustiť reštauráciu. Haylee Mitchellová si ho premeriavala, netušiac, čo od neho čakať.

Ed Tate si bez slova zobral stoličku od prázdneho stola a rovnako ticho si k nim prisadol. Hľadeli na neho ako na zjavenie. Nemohol sa im čudovať. Ani on by pri svojom stole neprivítal nejakého cudzinca s otvorenou náručou.

Zložil si šiltovku a nervózne si prešiel po bielych vlasoch. Bol by najradšej, keby to nemusel riešiť on. Situácia si však vyžiadala, aby bol on tým človekom, ktorý Alexovi Fellovi oznámi zlé správy. Povzdychol si a až potom prehovoril: „Musíme sa porozprávať."

„Oh," hlesla Mitchellová, „to nikdy neveští nič dobré."

A to ešte netušila, v akom veľkom probléme sa ocitli. Otvoril ústa, aby im vysvetlil, že ich výlet do New Orleansu dopadol horšie než zle. Nevypustil ani len jedno slovo, keď ho ktosi prerušil. K stolu podišiel čašník s otázkou, či má Edovi priniesť objednávku na tento stôl alebo na ten, kde sedel pôvodne.

„K tomuto stolu, ďakujem. A poprosím zabaliť všetko jedlo so sebou. Aj toto," ukázal na pizzu Subjektu AD_03355_011, ktorý na neho pozrel s nadvihnutým obočím, či to myslí vážne. „To, či moje vysvetľovanie bude dlhé alebo nie, závisí od toho, ako rýchlo to pochopíte," dodal, keď čašník odišiel.

Slečna Harmonová na neho pozerala s otvorenými ústami. „Čo tu robíte?" spýtala sa ho nechápavo. „Veď... pracujete ako stážista v nemocnici v Atlante."

„Nie, nepracujem," opravil ju a ona vyzerala ešte zmätenejšie ako predtým. „Iba som sa tam vtrel, aby som mohol skontrolovať váš stav," uviedol na pravú mieru. Prekvapilo ich, že to povedal úplne normálne, takmer monotónne, akoby o nič nešlo a robieval takéto veci bežne. Čo ale nevedeli bolo, že takéto niečo robil častejšie, než by sám chcel.

„Prosím?" spýtala sa a tmavými očami ho takmer prosila, aby to nebola pravda.

„Poviem vám, kto som, ale potrebujem od vás, aby ste zostali pokojne sedieť a nerobili žiadne hlúposti. Je dôležité, aby ste vedeli, že tu som preto, aby som vám pomohol a nie, aby som vám ublížil. Rozumiete? Pýtal som sa, či mi rozumiete," povedal ráznejšie, keď na neho stále pozerali, akoby začal hovoriť cudzím jazykom. Ešte si vymenili pohľady, akoby sa chceli neverbálne dohodnúť, či mu budú veriť jeho slová.

Kristepane, prečo musia byť tínedžermi? Ako len s nimi nerád pracoval!

Mal pocit, že im trvalo takmer nekonečno, kým prikývli.

„Výborne. Moje meno je pán Tate a pracujem pre Shelbyho inštitút. Povedal som, že máte ostať sedieť, pán Fell," ozval sa zostra, keď zaregistroval, že sa Subjekt AD_03355_03 pohol a chystal sa postaviť, pričom sa načahoval rukou po Mitchellovej, aby ju zobral so sebou. Ed ho prebodol pohľadom a Fell sa usadil na stoličke, kamarátkinu ruku ale nepustil. Opätoval Edov pohľad – bol v ňom strach, ale i vzdor. Všetka česť, že sa nenechal úplne ovládnuť strachom. Len nech mu nenapadne využiť ten vzdor na pokus o útek.

„Nechceme spôsobiť žiadne problémy, pán Tate. Sme tu len preto, že máme isté otázky."

„Na to je trochu neskoro, slečna Harmonová," odvetil. „Do problému ste sa už dostali. Ja vás však z neho viem dostať, ak," pozrel sa na jediného chlapa v tínedžerskej skupine idiotov z Atlanty, „budete robiť to, čo vám poviem."