Zradkyňa

28. Kapitola - Príchod zmien

Na druhý deň sme to skúsili znova, tentokrát s iným prístupom.

Snažila som sa nevšimnúť si, že niekoľko tvári zo včera som už nevidela. Namiesto toho som povedala, aby sa zoradili oproti sebe, skrotení na jednej strane, bytosti na druhej.

„Ak ste si včera vybrali partnera a nemali ste spolu žiadny problém, môžete sa postaviť nabok a sami zatiaľ pokračovať v tréningu," začala som. „Ostatní zatiaľ počkajte, kým vás Alarise s Amandou zaradia."

Obe sa na mňa nesúhlasne otočili.

„Ak ti včerajšok nestačil ako dôkaz, my dve dokopy spolu nefungujeme a už vôbec nie ako príklad pre ostatných," povedala Alarise a Amanda prikývla.

„Dajte tomu ešte šancu, naozaj dokonale sa k sebe hodíte. O to však teraz nejde, svoje záležitosti si vyriešte potom. Teraz len chcem, aby ste spoločne utvorili dvojice, ktoré si budú rozumieť. Obe poznáte svojich, len musíte spolupracovať a využiť to, čo viete. Ja budem dávať pozor a ukľudňovať konflikty, ak sa nejaké vyskytnú."

Bola som hrdá na seba, že som to vymyslela. Nie len, že to pomôže utvoriť lepšie partnerstvá, ale aj Alarise s Amanadou sa naučia spolu pracovať.

Postavila som sa bokom a sledovala, ako spolu začali diskutovať o tom, kto bude s kým. „Ak si nájdete svoju dvojicu alebo vám bude pridelená, nemusíte začať hneď trénovať. Chcem, aby ste sa bližšie spoznali, preto si povedzte pár faktov o sebe navzájom. A vynechajte všetky témy, ktoré môžu spôsobiť konflikt, prosím."

Takto to išlo celé doobedie. Sledovala som ako Amanda s Alarise pracujú a ako sa navzájom dvojice spoznávajú. Stále sa vyskytli hádky, ale väčšinu sa mi podarilo uhladiť. Bolo toho veľa, ale zvládali sme to.

Darien ostal s upírmi a svojou rodinou, aby naplánoval ďalší postup.

Bola som prekvapená, ako dobre to išlo. Okolo obeda za mnou prišla Nicollete. Usmiala som sa na ňu a zakývala som jej.

„Už ma začínali nudiť Darienove strategické reči, tak som si povedala, že ťa prídem pozrieť," vysvetlila a zahľadela sa na trénujúce či rozprávajúce sa páry.

Nasledovala som jej pohľad a založila si ruky na hrudi. „Už to tu začína vyzerať lepšie, mala si to vidieť včera. Keď som to zbadala, myslela som, že sa zabijú. Možno budeme mať aj nejakú nádej."

„Prepáč, že sme vám spôsobili problémy našim príchodom. Keby som to vedela, presvedčila by som Matiasa, aby sme ostali v meste."

Pokrútila som hlavou a drgla do nej plecom. „To je v poriadku, aspoň tu mám teraz posily na otravovanie Dariena."

Na moje prekvapenie zvážnela. „Som rada, že ste sa nakoniec našli. Nikdy by ti to nepovedal, ale tvoj odchod ho zranil, možno viac ako si sám chcel pripustiť. Bál sa, že bude tomuto musieť čeliť sám, ale teraz, keď ste spolu, nemusím sa o neho toľko báť. Viem, že sa o seba postaráte navzájom."

„Samozrejme, že by som ho v tom nemohla nechať samého. Potrebuje niekoho, kto bude viesť bytosti. Dokáže plánovať stratégie, útoky a na bojisku sa ho každý bojí, ale byť vo vedení nie je pre neho."

Zasmiala sa a povzdychla si. „Hej, to je celý Darien, radšej sa s niekým poháda o postupe armády ako dať motivačnú reč. Ani na toto by nemal trpezlivosť. Každého kto by mal námietky by donútil sklapnúť jediným vražedným pohľadom."

„Ktovie však kde by sme boli bez jeho nápadov. Moja impulzívnosť by rozhodne nikoho nezachránila," povedala som. Ak by tu nebol, aby mi zabránil vrhať sa do všetkého bez akéhokoľvek plánu alebo premyslenia, bola by som už dávno mŕtva.