Láska na každý pohľad

1.

Bola noc.
Fúkal vietor a na čiernočiernej oblohe nebola ani jedna hviezda. Noc bola temná. Čierna chladná a krutá, presne taká aká zvykne byť začiatok novembra.

Sama som presne nevedela, aká hlúpa sila  viedla k tomu, že sa moja matka rozhodla usporiadať gala večierok práve v takýto dátum a zanadávala som zakaždým keď sa mi mrazivý vietor oprel do tela a prešiel až do špiku kostí. Bola som uzimená napriek tomu že som mala na sebe dlhý Kožušinkový kabát, ktorý zvyčajne príjemné zahrial a teplý šál. No stále som mala nohy v lodičkách a celkovo som cítila, že na cez nich mi uniká najviac drahocenné ho tepla.

Nevedela som sa dočkať keď sa dostanem do vnútra a zahrejem sa. Odjakživa som milovala takéto večierky, no nie ak boli v novembri. Vždy som to brala ako zábavu, všetky tie svetlá, žiara, blesky z fotoaparátov a potoky alkoholu. Ale vzhľadom na môj vek toho alkoholu nebolo až tak veľa no rozumne som to vyvažovala rôznymi chuťovkami a občerstvením.

Cítila som ako som sa začala nekontrolovateľne triasť a na chrbte a rukách som mala zimomriavky. Pritiahla som si teda kožušinu na kabáte viac ku telu, v pokuse aspoň trošku utlmiť tento pocit chladu. Preto nečudo, že hneď ako som prišla do vnútra a obsluha ma zbavila kabátu a šálu, mierili moje kroky ku otvorenému krbu ktorý bol v jednej z miestností vyhradenej na večierky.

Tento gala večer sa konal v jednom z hotelov, ktoré spolufinancoval môj otec a niekoľko ďalších jeho obchodných partnerov. Bol to luxusný, päť hviezdičkový hotel na okraji mesta, ktorý slúžil na rekreáciu, pretože bol zasadený do časti s prírodou a mnohými atrakciami.

Po ceste som si uchmatla od jedného z čašníkov v čiernom obleku a bielych rukavičkách pohár šampanského snažila som sa splynúť s davom. Nešlo presne o to stratiť sa medzi ostatnými ale bolo pre mňa skoro životne dôležité vyhnúť sa rodinným príslušníkom na čele s otcom.

Hrozné vyvádzal ak ma videl piť alkoholické nápoje a na takýchto veľkých podujatiach nemal šancu ma ustrážiť čoho si bol plne vedomí. Mal však dostatočne veľa takzvaných špiónov čiže ostatných z rodiny, ktorý s radosťou žalovali ešte skôr než som sa stihla nejakého priestupku vôbec dopustiť.

Do miestnosti má priťahovalo sálavé teplo z krba v ktorom plápolal oheň a oranžovo modré plamene vytvárali na stenách a naleštenej podlahe obrazce. A po pár chvíľach, ktoré som strávila so zadkom natrčeným k ohňu mi do tela začalo rozlievať teplo, ďalšie teplo sa mi rozlievalo od úst a hrdla, spoločne s bublinkami.

Slastné som vzdychla a zodvihla som pohár k perám. Pila dom ako pijú ľudia, ktorí boli dlho bez vody. Hltavo. Avšak skôr než som stihla vypiť aspoň polovicu z objemu ozval sa z tmy, v mieste kde by približne ak som si dobre pamätala malo byť okno, hlas:
,,Nemala by si piť."

Zľakla som sa a začala som sa dusiť. Párkrát som zakašlala a keď to konečne prestalo hodila som pohľadom, ktorým by sa dalo zabíjať po tom hlupákov, ktorý ma vystrašil. Ten sa zatiaľ čo som sa dusila začal smiať a teraz sa mi smial na plné kolo. Podľa smiechu som presne vedela kto to je hoci som ho nevidela, pretože sa skrýval v tme. Poznala som každý jeden jeho pohyb a preto som si živo vedela predstaviť, ako sa mu smiech roztiahne po lícach a tvári, ako mu v modrých očiach hrajú iskričky aj ako sa mu natriasia hruď a plecia.

Dôverne som poznala každý detail jeho tváre. Mala som pocit akoby mi srdce vynechalo pár úderov a hneď začalo byť viac, akoby chcelo dobehnúť tie vynechané. Bála som sa že uvidí ako mi búcha a trieska srdce v hrudi a to ako silno bije je vidieť aj cez tenkú látku. Teda bola som si stopercentne istá, že to videl a najmä, že keby nebolo v miestnosti pritmie všimol by si ako mi červeň vstúpila do tváre.

,, Idiot!" Pozrela som do tieňa s predstieranou zlosťou hoci mi bolo jasné že na túto osobu by som sa nedokázala hnevať. Čakajúc kedy sa ukáže a vystúpi z tmy usrkla som si znova z šampanského no tentoraz opatrnejšie. Ale dával si na čas. A keď sa napokon ukázal a pristúpil ku mne opierajúc sa o druhú stranu krbovej rímsy takmer som sa z pohľadu naňho znova začala dusiť.

,, Tiež ťa rád vidím Vanesa. Vyzeráš dobre." Vyzerala som dobre. Bola som oblečená v ľahkom overaly červenej farby, ktorá mi veľmi pristála a ladila s mojou vždy svetlou pokožkou a na červeno narúžovanými perami. Vrch bol zdobený krajkou a jemnými kamienkami ktoré odrážali svetlo . Mal trojštvrťové rukávy z čipky, cez ktoré mi bolo vidieť kožu. V páse bol stiahnutý, čím zvýrazňoval môj úzky driek a od pásu nadol latka voľné padala až na zem, čiže mi nebolo vidieť lodičky. No rozhodne najviac sa mi páčil otvor na chrbte, ktorý odhaľoval moju bledú kožu a jasne sa dala rozlíšiť krivka chrbtice tiahnucá sa cez stred. Nikdy som nenosila šaty a sukne pretože som ich hádam odjakživa z duše nenávidela, tak isto som sa vyhýbala krátkym nohaviciam. Nerada som ukazovala všetky nedokonalosti mojich krivých nôh.
Zato som zbožňovala jeansy a overaly. A práve tento kus bol prinajmenšom úplne dokonalý. Jedinú výhradu som mohla mať voči výstrihu, ktorý bol na môj vkus až priveľmi hlboký čím ako som si myslela zvýraznil moju takmer plochú hruď. Nemohla som však za to, že som nebola v tomto smere dostatočne obdarená . Krk mi obopínala len jednoduchá retiazka s príveskom, ktorý som nosila neustále na sebe a v ušiach som mala decentné náušnice.

Vlasy som mala vyčesané na vrchu hlavy, ale pár jemných drobných pramienkou mi vietor vyfúkol zo zložitej spleti vrkôčikov a vĺn ktoré som mala zopnuté sponou a voľne mi padali na krk alebo sa mi krútili okolo tváre.

Vyzerala som dobre. Musela som pretože som strávila niekoľko hodín u štylistky a vizážistky.

Bola som si však istá, úplne dokonale istá, že on pre svoj vzhľad a svoju krásu nemusel urobiť takmer vôbec nič. Nemusel stráviť dlhé hodiny behaním od salónu k salónu, skúšaním, obliekaním, vyzliekaním, prezliekaním, dolaďovaním a  potom nekonečné dlho sedieť na jednom mieste, kým sa vám niekto snaží vytrhať snáď všetky vlasy a krúti hlavou nad tým, aké ich máte obyčajne, rovné, tmavé ako najtmavšie gaštany, ale nie čierne, bez kúska zaujímavého odtieňu či odlesku farby. Bežné a tuctové

Ku tomu ešte po celý čas počúvať mamine hysterické výlevy pretože mala potrebu to preháňať a zbytočné priveľmi dramatizovat, lebo chcela aby bolo všetko čo najlepšie, dokonalé vrátane výzoru jej dcér, čiže mňa a mojej sestry, čo napokon vždy bolo.

Všetko bolo nakoniec vždy úžasné tak ako bol úžasný zakaždým on.

Bol pekný, vlastne nie, bol krásny. Vysoký, dokonca vyšší ako môj otec, ktorý bol sám dosť vysoký a veľký. Výška bola vždy jedna z mojich najdôležitejších podmienok pre môjho vysnívaného princa.

Bol asi vyšší ako väčšina mužov ktorých som poznala. Do dverí sa vždy zohýnal a keď stál vedľa mňa pôsobil hádam ešte vyššie. Alebo inak by sa dalo povedať, že zakaždým keď sme stáli vedľa seba uvedomila som si ako veľmi som musela zakláňať hlavu aby som mu videla do tváre. Zatiaľ čo on sa na mňa vždy ako väčšina ľudí pozeral z vrchu. Čo bolo logické kvôli môjmu zakrpatenému vzrastu prerasteného trpaslíka.

Ahojte.
Po dlhej dobe (asi tak 500 000 000 rokov) som späť s novou knihou. (Uf) Váľa sa mi už dlhšie v drafte a konečne mám dosť času ju publikovať 😁

Dúfam, že sa bude páčiť.

Vaša Emberka