Láska na každý pohľad

2.

Bol asi vyšší ako väčšina mužov ktorých som poznala. Do dverí sa vždy zohýnal a keď stál vedľa mňa pôsobil hádam ešte vyššie. Alebo inak by sa dalo povedať, že zakaždým keď sme stáli vedľa seba uvedomila som si ako veľmi som musela zakláňať hlavu aby som mu videla do tváre. Zatiaľ čo on sa na mňa vždy ako väčšina ľudí pozeral z vrchu. Čo bolo logické kvôli môjmu zakrpatenému vzrastu prerasteného trpaslíka.

Okrem toho mal úžasné vlasy. Také, že som mu ich sama niekedy závidela. Kučeravé , farby nedozretej pšenice a trochu dlhšie, čiže zakaždým, keď pohodil hlavou mala som pocit, že leteli pár sekúnd vzduchom kým sa znova nedbalo uložili na svoje miesto na jeho hlave.

Ale keďže bol dnes ten gala večer mal ich starostlivo učesané ale aj tak javili známky neposlušnej kučeravosti.

,, To ťa učesala mama?" Náročky som neodpovedala na jeho slova. Vravel ich zakaždým. Bola som pomaly chorá z toho ako mi zakaždým vraví to isté, lebo mi bolo viac než jasné ako tie slová vraví každej. Vraj,, vyzeráš dobre"... Navyše ja som vyzerala vždy vynikajúco

,, To je hádam jasné." povedal a na potvrdenie svojich slov si ich mierne prehrabol prstami. Chcela som ho zastaviť, aby to nerobil, že boli dokonale a takto to iba zničil no keď jeho ruka opustila jeho hlavu a vrátila sa naspäť do jeho vrecka na nohaviciach, vedela som že až teraz sa stali dokonalými. Také chlapčenský neposlušné ako napokon vždy.

,,Povedz mi ako si sa v poslednej dobe mala, dlhšie som ťa nevidel, vieš? " Vedela som to. Ako by som nemohla. Boli to takmer štyri týždne, tak ako by som to mohla nevedieť keď kúsok zo mňa bol živý len keď som ho videla a bola v jeho blízkosti. Navyše som denno denne odpočítavala dní kým ho znova uvidím, pretože som si bola stopercentne istá, že  by si dnešný večer nenechal ujsť.

Odkedy odišiel na vysokú školu vídala som ho len málo, takmer minimálne.

Počkať to je novinka, zatiaľ sa má  nikdy  neopýtal ako sa mám.

,,Fajn." rýchlo som mu odvetila. Nepovedala som mu, o problémoch posledných dní, ako sme si s otcom neustále išli po krku a ako mu bolo tŕňom v oku  hocičo čo som  urobila. Nepovedala som, že sme mali neustále roztržky a ako som bola unavená zo všetkých tých hádok a bojov, ktoré sme s otcom viedla. Nespomenula som, že sme sa ani nie pred hodinou stihli pohádať vo vedľajšej miestnosti, ako sme si vynadali a povedali veci ktoré obom ublížili.
Nezmienila som  sa ani o ultimáte ktoré som  dostala.
,, Ešte jeden škandál...“ vrieskal na mňa otec a jeho hlas sa mi stále ozýva v hlave ako ozvena, ,,Ešte raz zahanbíš tuto rodinu a poletíš najbližším lietadlom ku tete do Grécka. Osobné ťa doňho posadím. A to ti garantujem mladá dáma, že tento krát svoje sľuby do bodky dodržím.“ V očiach mal pohlaď, ktorý vravel ako vážne to myslí.

Tento raz som sa už viac nehádala len som  odišla z miestností. To preto son sa bola prejsť v záhradách ešte pred začiatkom večierku. Potrebovala som si prečistiť hlavu a upokojiť si svoje myšlienky. Nikdy predtým, za celý svoj doterajší život som  nepočula o tete z Grécka no otec mi pred tvárou zamával papierom na ktorom bolo, že má môžu hocikedy poslať a neznáma teta sa o mňa s radosťou postará.
A nakoniec som mu nepovedala ani to, že ak nie je na blízku môj život bol len jednoliata kaša bez štipky zaujímavosti. Áno to slovo fajn bolo dostatočne výstižne na zakrytie všetkých veci ktoré ma tak veľmi trápili.

,, To som rád. Ak by ťa ti zaujímalo, ja sa mám..." začal rozprávať no rýchlo som ho prerušila: ,, Vyzerám snáď, že ma zaujíma ako si sa mal?"

Bola som k nemu príkra. Správala som  sa odmerane hoci tá jediná vec, ktorú som si teraz z celého srdca priala bolo počúvať čo vraví. Visieť mu na perách kým by rozprával a ukladať si do pamäte každé jedno slovo, ktoré by z nich vyšlo. Každé slovíčko ktoré by vypustil z tých tenkých pier, za ktorými sa skrývali rovné biele zuby, ktoré vždy odhaľoval pri úsmeve.