Bezcitný hráč

Bezcitný hráč 48

Melody - O desať minút som u teba!

Prečítam si správu zatiaľ čo si obliekam krátke šaty a obúvam topánky na vysokom opätku. Zabijem dve muchy jednou ranou. Melody nedostane šancu kritizovať a možno sa mi podarí prekvapiť aj Rykera.

„Doriti." Flustrovane a hlavne nad mieru nahnevane sledujem môj obraz v zrkadle a snažím sa nahmatať zips pod zadkom na šatoch. A mám pocit, že po dnešku vyhodím všetky minišaty ktoré uvidím. Alebo čokoľvek, na čom je zips, ktorý nedokážem zapnúť.

„Potrebuješ pomôcť?" Takmer by som naskočila od strachu keby neviem, že tu je. Avšak už pred pár minútami som počula otváranie chladničky a rôznych poličiek.

„Nie vieš čo, som len tučná. Proste drž hubu a zapni mi tie posraté šaty." Zavrčím otočiac sa ku nemu chrbtom čakajúc kedy mi to zapne aby som mohla konečne ísť.

„Musím uznať, a ver mi, že v tomto sa vyznám, naozaj pekné nohavičky." Povie chrapľavo zatiaľ čo zapína môj zips. Pretočím očami a potlačím nutkanie buchnúť ho. Kedysi by som po podobných slovách išla kade ľahšie, odkedy som sa ale naučila žiť s Hunterom, podobné hlášky mi prišli v pohode.

„Ryker." Poviem skôr varovne narážajúc na fakt, že chodím s Hunterom. Viem, že Ryker nie je taký. Nezačal by si so mnou nič, kódex priateľstva je silnejší ako žena.
Ale aj tak by sa ku mne nemusel takto chovať.

„Kľud. Kým chodíš s Hunterom ber to tak, že som tvoj brat. Rovnako ako to, že si pod ochranou nás oboch. To hádam vieš, nie?" Akonáhle cítim, že sa oddialil otočím sa na neho a nadvihnem obočie.

„Takže takto to býva vždy? Vždy, keď má jeden z vás frajerku?" Viem, že nemám prečo žiarliť, viem, že to bola minulosť no niečo vo mne to aj tak láme. Aký bol, predtým?

„Nie. On sa do mojich vzťahov nestará, pretože z mojej strany to nie je nič vážne. A toto staranie sa o jeho vzťah je niečo z jeho minulosti. Navyše ja nenávidím jeho frajerky, zatiaľ si prvá s ktorou vychádzam. Ak počítame vážne vzťahy, tak aj jediná." Daruje mi úsmev ktorý vyčarí aj ten môj a usmeje sa.
„Budem to brať na vedomie." Žmurknem na neho a spolu ideme do obývačky.

„Takže? Ako prebieha tvoj plán?" Pozrie na mňa a v očiach mu žiari jasný výsmech.
„Mám čas predsa do polnoci." Myknem plecami sledujúc jeho úsmev.

„Jasné príšerka, ako som povedal. Takže bude najlepšie keď odídem domov všakže?" Zamračím sa rozmýšľajúc nad tým či by to naozaj spravil. Doriti na toto som nemyslela.

„Ale keďže si taký úžasný tak nepôjdeš všakže." Široko sa na neho usmejem a on len pretočí očami.
„Buď naozaj chceš vedieť o jeho minulosti alebo som len tvoja obeť, keďže mám pocit, že ma tu zvádzaš." Šokovane sa na neho pozriem uvedomujúc. si že to tak možno sakra naozaj vypadá.
Ale to, čo ma zaráža ešte viac je fakt, že ho to neprekvapuje.

„Každopádne, ti môžem povedať, že mám omnoho lepšiu kondičku v posteli ako on." Povie akonáhle sa otvoria dvere a stretnem sa s pohľadom, ktorý ho prepaľuje a ja som si viac než len istá, že to osoba počula

„Dokonca ho mám aj väčší. Ak neveríš kľudne ti ho ukážem." Očami prebehnem cez Rykera a na osobu, ktorá stojí vo dverách a uškrniem sa.

„Môžem zmerať ktorý máte väčší?"