Klamné znamenia

13.kapitola

V podzemných garážach výškovej budovy nastúpil Viktor do svojho luxusného čierneho Mercedesu, nestihol ani naštartovať keď bol vyrušený prichádzajúcim hovorom.

„Áno Norbert počúvam."

„Volali mi chlapci z kláštora, vraj jedného z bratov naháňali dvaja ozbrojení muži."

„Norbert, nejako mi ušla spojitosť so mnou."

„Hlavný zádrhel je v tom, že ho naháňali u nás dole v katakombách."

„Čo si to povedal?"

„Dobre si počul, u nás dole v kláštore. Mám podozrenie, že ten článok si prečítali nejakí lovci záhad a začínajú úradovať."

„Už len toto nám chýbalo. Povedz mi, z pôvodných priestorov sa vysťahovalo všetko? Nič sa tam nedá nájsť?"

„Jediné, čo zostalo je staré odpočúvacie zariadenie v protivojnovom kryte, ináč nemajú čo objaviť."

Viktor si utrel pot z čela a dal si hlavu do dlane.

„No nič, kontaktujte sa s náčelníkom mestskej polície, nech pomocou mestských kamier zistí ich identitu a postarajte sa o to aby im napichli telefóny."

„Už som sa o to postaral, telefóny im odpočúvame a jeden muž ich bude sledovať."

„Norbert nesklam ma!"

„Snažím sa o to."

„A ešte jedna vec, kryt dôkladne uzamknite až kým neprídem budem sa ponáhľať."

„Neboj sa, všetko je zabezpečené, nikto sa tam nedostane."

„Nemôžeme si byť takí istí, kým nezistíme kto presne ide po nás."

Viktor sa na chvíľu odmlčal.

„Norbert, som rád, že som práve teba dosadil na túto pozíciu, je na teba spoľahnutie, ďakujem."

Viktor zložil telefón, chvíľu ticho sedel a potom od nervov pár krát udrel do palubnej dosky. Keď ho prešiel amok dupol na plyn a namieril si to smerom ku kláštoru.