*le som sama doma,je noc. V postely pozerám do stropu. Započula som vŕznúť podlahu. V mojej mysly: hej som tu sama a moja podlaha neŕzga,toto sa musí opraviť.
Pozriem na človeka. Nieje to nikto iný ako sám úžasný Ticci Toby.
Tobyho očakávanie
Začne kričať. Jednou sekerou je zakrijem ústa a druhú dám na jej hrdlo. Pripomeniem jej aby nekričala inak ju zabijem,aj keď ju zabijem.
Vs moja reakcia
Posadím sa.
,,O...môj...bože. Čím vďačím za takto skvelú návštevu Toby?"
,,Čo?"
,,Odpovedaj." povedla som chladne
,,S kým si myslíš že sa rozprávaš maličká?!"
,,Ak se nemýlim,nemám vidini tak s "najúžasnejším"vrahom. A to druhé,tá tvoja MA-LIČ-KÁ! TY DEMENTN SPROSTÝ JA NIESIOM MALIČKÁ! ROZUMIEŠ?! AK MY EŠTE RAZ POVIEŠ MALIČKA ROZSEKÁM ŤA NAKÚSKY!!!!"
,,Vraj najúzasnejší. Som super."
,,Egoista." šepnem si
,,A to najúžasnejší som myslela v úvodzovkách. Dement."
,,Hh?"
,,Úžasný...dement... Padaj."
