Vlčia krv ✓

~Erica~

Schúlená v Thomasovom objatí som pohľadom hľadala Viktóriu.
Bola bledá v tvári a zarazene hľadela pred seba. Nehýbala sa, zrejme bola šokovaná z tých informácií, ktoré pred chvíľou vyplávali na povrch.

Zdvihla som hlavu a mierne odstúpila od Thomasa, jeho ruky skĺzli pozdĺž môjho tela a zostali voľne visieť pri tom jeho. Venoval mi nečitateľný pohľad a sprevádzal ma ním, až kým som sa nepriblížila k Viktórií.

„Je upír," povedala slabým hláskom, jemným ako lesná víla.
„Z môjho priateľa sa vyliahol upír. Ako to že som to nespoznala?"
Hovorila ku mne ale ignorovala ma. Pohltená vo vlastných myšlienkach, len občas vyslovila niektorú nahlas.

Periférnym uhlom pohľadu som si všimla Thomasa, ktorý kráčal k Leronovi.
„Musím sa porozprávať s Thomasom," povedala som úprimne, „budeš v poriadku?" Pohladila som ju po chrbte a ona sa silene usmiala aby ma presvedčila o kladnej odpovedi. Neuverila som jej to, ale musela som si pohovoriť s Thomasom. Ak by mi nechcel dať odpovede na moje otázky, ešte stále tu bol Christopher, eh, teda Ziphin. Len oni dvaja mi môžu poskytnúť plnú Thomasovu minulosť ako na dlani. Bez tajomstiev, dúfam.
Za Leronom by som sa neodvážila ísť, na to som sa príliš bála pohľadu jeho oči a tak jeho vlastností prezrádzať tajomstvá iných. Stále ma to príliš desilo.

Vzdialila som sa od Viktórií, kontrolujúc ju pohľadom, čupla si na zem a prstami zahrabla do vlasov.
Ľútostivo som sa na ňu obzrela, zastavila som sa pri napätom Thomasovi a potichu prehovorila: „Poď so mnou, prosím ťa."

Venoval mi zmätený pohľad ale nasledoval ma dole chodbou. Očividne vedel, kam ideme. Viedla som ho do našej spálne.

Tiché kroky ozývajúce za chodbou, sprevádzali naše pohybujúce sa postavy. Ladne (aspoň som sa o to snažila) som prešla dvermi do spálne a nechala som ich otvorené.
Ruky som si založila na prsiach v neústupnom postoji. Bola som pripravená donútiť Thomasa, aby mi vyrozprával svoj životný príbeh. Celý, bez tajomstiev.

Jazýček na kľučke vo dverách zapadol na svoje miesto a dvere zostali zatvorené. Thomas sa otočil tvárou ku mne čakajúc, ako začnem.

„Už dosť tajomstiev a zatajovania pravdy," začala som, opatrne voliac slová.
Nemienila som sa s ním opäť hádať.

Obozretne ma sledoval ostražitým pohľadom.

„Buď mi povieš ty o minulosti a svojej rodine alebo pôjdem za Christhoperom. Hm-mm Ziphinom."
Opravila som sa, chvíľku hmkajúc nad jeho druhým, pravým menom.
Bola som si vedomá, že je to viac-menej vydieranie ale už som nechcela viac žiť v nevedomosti.

Zase by som bola tá, ktorá o ničom nevie.

„Je mi to ľúto ale nechcem zostávať v takomto vzťahu, vkladať doň slepú vieru a čakať, kým sa odhodláš povedať mi celú pravdu," sklopila som pohľad na svoje prsty, s ktorými som sa nervózne hrala po celú dobu, kým sme boli uzavretý v jednej miestnosti.

„Vieš, že sa mi o tom nehovorí ľahko," začal opatrne, „a že o tom hovorím nerád," pokračoval.
Prekvapená, že sa mi otvára som nestihla potlačiť triumfálny úsmev, ktorý sa mi objavil na tvári.

No stihla som ho skryť, kým sa na mňa pozrel.

„Moja rodina... nie je ako tá tvoja," opatrne vyberal slová, ktorými pokračoval.
„Moja matka milovala môjho otca, to nepopieram ale predtým, než ho spoznala žila s človekom. Mali spolu dievčatko s plavými vláskami a rozkošnými jamkami v lícach. Ericu."
Nachvíľu sa odmlčal a ja som sa snažila dostať moju prekvapenú tvár pod kontrolu, čo sa mi nakoniec aj podarilo.

Jeho matka žila s človekom.
Bola som v nemom úžase.

„Potom nastali problémy, rozviedli sa a ich dcéra išla do striedavej opatery. O niekoľko rokov neskôr, mama stretla môjho otca a mali dvoch synov," nachvíľu sa odmlčal, rozmýšľajúc, ako bude pokračovať.

„Keď mala Erica dvadsaťdva rokov, bola na návšteve u svojho otca v neďalekom meste. Stretla Ziphina s zamilovala sa doňho.
Nevedela, že je upír. Neprejavila sa u nej jej vlčia stránka. My sme sa s ním nestretli, tak sme ju nemohli varovať pred jeho pôvodom. Keď sme to zistili, bolo už neskoro," hlas sa mu na konci zachvel.

„Svokra, ktorá osídlila to územie v čase, keď si Erica kúpila so Ziphinom drobný domček na konci mesta, začala veľké nájazdy na ich nepriateľov v meste. Keď mali čo i len drobné podozrenie na danú osobu tak im podpálili domov, alebo miesto, kde sa v noci zdržiavali."

Znova sa odmlčal a ja som nedokázala kontrolovať výraz svojej tváre.
Ústa som mala od šoku pootvorené.
V mysli sa mi objavili dve teórie, pokiaľ som čakala, kým bude Thomas pokračovať.

Ako prvé ma napadlo, že jeho sestru upálili za živa.
Alebo stihli so Ziphinom ujsť, no mala príliš veľké zranenia na to, aby prežila...

„Dostali sa preč z horiaceho domu. Aj keď bol Ziphin veľmi rýchly, nestačilo to. Erica mala príliš veľké popáleniny, veľa zranení nezlučiteľných so životom. Ziphin, v snahe zachrániť ju, jej vstrekol do žil upíri jed.
Nevedel, že jej matka bola vlkolak.

V tom čase, sme už prichádzali my. Dostali sa ku nám zvesti o požiaroch, o pomstách tamojšej svorky ich nepriateľom. Erica bola vlastne z našej svorky, tak sme sa chceli presvedčiť, že je v poriadku.

Upíri jed v jej žilách mal iný účinok ako očakával Ziphin. Aj ako sme očakávali my.

Nedalo sa ju zachrániť. Jej zovňajšok sa zmenil, prekypoval krásou. Popáleniny sa zahojili, pleť mala čistú, jemnú ale rany zostali otvorené. Začala sa z nich valiť čierna krv a ona začala prosiť o smrť. Vedela, že Ziphin chcel pre ňu to najlepšie, chcel ju zachrániť. Vedel, že by zomrela na následky zranení ale on svojím chabým pokusom o záchranu jej stav len zhoršil," pery sa mu zvlnili do priamky, nahnevane hľadal do steny oproti.

„Nedalo sa ju zachrániť," povedal, keď dostal svoje emócie pod kontrolu.
„Ziphinovi som po toľkých rokoch už odpustil. Viac-menej. Chcel ju zachrániť, pretože ju miloval, ale hnev kvôli jej smrti sa mi v srdci usídlil asi navždy," smutne sa pousmial a natiahol ku mne ruku, dávajú mi na výber. Mohla som tam zostať stáť, no venovala som mu povzbudzujúci úsmev a pevne ho objala.

„Ziphin sa musí za to nenávidieť," zamrmlala som s hlavou opretou na jeho hrudi.

„Niekoľko rokov len prežíval," zamrmlal ,,až potom sa cez Ericinu smrť preniesol a začal opäť žiť. Teda, je to upír. On už mŕtvy je," zasmial sa ale v jeho očiach nebola ani stopa humoru.

„Mala by si ísť za Viktóriou," nežne sa vyslobodil z môjho zovretia a pokračoval, „určite uvíta prítomnosť svojej priateľky," prikývla som pozorne študujúc jeho tvár.

Ticho mi pohľad opätoval, až kým som so vzdychom neodišla z izby.

Bolo mi ľúto jeho sestry, ale pociťovala som ľútosť aj voči upírovi v tomto dome. Chcel ju zachrániť, no jej stav len zhoršil.

Stiahlo mi srdce úzkosťou pri pomyslení, žeby sa niečo také malo stať mne.
Snažila by som sa pomôcť Thomasovi, ale v nevedomosti by som mu ešte pohoršila.

Striaslo ma pri tej predstave práve, keď som za sebou zatvárala dvere.

Pohľadom som sa okamžite snažila nájsť Viktóriu. Čupela na chodbe, chrbtom sa opierajúc o stenu a tupo hľadela pred seba. Ella bola pri nej, bezradne na mňa pozrela, keď si všimla, že som práve vyšla z dvier.

Pohybom ruky som ju poslala preč a čupla si k Viktórií.

Obzrela sa za odchádzajúcou Ellou a potom sa pozrela na mňa.
„Okolo mňa sa pohyboval upír a ja som s ním začala budovať vzťah bez toho, aby som vôbec tušila o jeho pôvode," výraz jej tváre neprezradzoval žiadne emócie.
Len prosto konštatovala.

„A to zo mňa má byť ohnivá lovkyňa," zasmiala sa na svoj účet a potriasla hlavou.