𝓦𝓸𝓵𝓯 𝓶𝓪𝓽𝓮 ✨pozastavené✨

🌘16🌘

„Dobre miláčik. Budem musieť končiť. Dávaj si pozor a keby niečo volaj," nestihla som nič odpovedať a už ma zrušil. Och Chris.

Asi hodinu som si tu všetko upratovala a snažila sa to tu zútulniť. Do skrine som si dala oblečenie, na nočný stolík knihu s fotkou mojej rodiny a do šuflíka nejaké drobnosti. Do kúpeľne som dala moje úbohé šminky a hygienu. Počas upratovania som si vlasy dala do rozcuchaného drdolu, ktorý sa mi nepodaril, rovnako ako vždy. Prezliekla som sa do teplákov a voľného trička. Ak tu mám žiť, tak nech si zvykajú, že sa nebudem správať ako vychované dievča a obliekať sa ako na módne prehliadky.

"Ehm. Alfa Black, vedeli by ste ma prosím zaviesť do kuchyne? Ešte máme pár hodín času, ale pomaly na mňa prichádza hlad." ozvala som sa cez vlčiu frekvenciu Alfe, ktorý sa ozval vzápätí späť.

"Samozrejme Beth. Za pár minút som u teba. Iba dokontrolujem papiere z práce."

Čakala som naozaj iba pár minút. Niekto zaklopal na dvere. Samozrejme mi bolo jasné, že to bol Alfa.

„Ďalej," ozvala som sa. Alfa otvoril dvere a usmial sa. Jeho béžové vlasy boli v ešte väčšom rozcuchu, než zvyčajne čo dávalo najavo, že prišiel pomocou vlčej rýchlosti. Páčia sa mi jeho vlasy.

Ihneď som sa postavila a vyšla za ním. Postavil sa na kraj chodby, čím mi dal na znamenie, že máme ísť vedľa seba.

„Ako sa ti páči izba?" Alfa prerušil ticho.

„Je pekná. Väčšia ako moja doma, takže som spokojná," usmiala som sa na neho.

„Ak by sa ti v nej zle spalo, alebo by si sa v nej prestala cítiť dobre, môžeš využiť moju komnatu. Tá je ešte väčšia a má pohodlnejšiu posteľ," zasmial sa a ja som sa pridala.

„Keď nebudem spokojná, dám vám iste vedieť ako prvému," žmurkla som na neho a opäť sa zasmiala. „Smerujeme do jedálne alebo čiernej kuchyne?" pozrela som sa pred seba.

„Ak chceš môžme do kuchyne. Kuchárky som upozornil, že tam mierime, takže im iba povieš na čo máš chuť a môžme ísť do jedálne," odpovedal Alfa.

„Môžete ich prosím odvolať? Ja nám uvarím," nechcem aby mi niekto varil, ak som toho sama schopná.

„Samozrejme, ako si praješ," chvíľku sme kráčali v tichu.

„Prečo sa ma bojíš?" prekvapene sa spýtal Alfa. Asi zo mňa cítil napätie.

„Neviem. Mám z Vás proste strach," odpoviem mu neisto. Môj hlas bolo ledva počuť.

Mala som z neho strach. Obrovský strach. Išla z neho dominantnosť, hnev a ten jeho vraždiaci pohľad, ktorý mi istým spôsobom dával pocit bezpečia. Cítila som sa akoby zabil každého, kto sa ku mne čo i len priblíži. Lenže nikde nemám istotu, že nezabije aj mňa. Viem, že ak zabije mňa, zabije aj seba, ale môže byť v svojom svete, kedy si to neuvedomí a zabije sa.

„Nemáš ho mať prečo. Rovnako mi ani vykať nemusíš. Nie som predsa tak veľmi starý a sme spriaznené duše," zasmial sa nad tým co povedal.

„Prepáčte, radšej vám budem aj naďalej vykať," iba prikývol a pokračoval ďalej v chôdzi.

Tesne pred kuchyňou zastavil medzi dverami a otočil sa na mňa.

„Nemáš sa ma prečo báť. Nie som tu od toho, aby som ti ublížil. Nedokázal by som ti skryviť ani vlások nie to ťa zabiť. Bojím sa, že ťa nebudem môcť ochrániť, pretože sa k tebe nedostanem," pozrel mi do očí. Stále stál na mieste a ani sa nepohol. Iba do mňa vypaľoval dieru.

„Potrebujem čas na to veriť vám,"premiestnila som pohľad na zem. Alfa si iba povzdychol a pokračoval v ceste do kuchyne. Ja som ho následovala ako káčatko svoju maminu.

V kuchynke si Alfa sadol tam kde aj minule.

„Čo by ste si dali?" pozriem do chladničky. Alfa hmkne na znamenie, že rozmýšľa.

„Ak vieš, tak by som si dal slepačí vývar a potom mi stačí surové mäso," surové mäso je pre nás najlepší zdroj živín. Ak ho uvaríme, už nie je také sýte v našich žalúdkoch.

„Iste, ale potrvá to najmenej hodinu. Zatiaľ Vám môžem spraviť sandwich," odpovedala som. Každá polievka trvá okolo hodiny a niektoré aj viac.

„Iste, počítal som s tým, " usmial sa a tým dodal "vážnosť" jeho slovám. Myslím teda, že tým ukázal, že mu to nevadí. Moje dlhé vlasy, ktoré sú momentálne hnedé, som si stiahla do copu, aby mi nevadili pri varení.

Keďže nechcem trápiť Alfu mojím pachom, mám zapnutú aj túto schopnosť. Teda samozrejme ju mám zapnutú aj aby ma nezabili cudzí vlci. Znamienko schované nemám. Čierny atramentový mesiac mi žiari na mojej bledej pokožke. Usmiala som sa na neho.

Alfa sa zdá byť milý. Som zmätená. Neviem či sa pretvaruje, aby si získal moju dôveru alebo je milý naozaj. Nikdy som sa nerozprávala s mužom. Teda okrem môjho brata a otca, ale môj brat sa ani nedá nazvať mužom. Je to proste somárik. Neviem ako sa správajú muži, takže nevidím nič podozrivého ani, keď sa snažím. Jediná podozrivá tu je mrkva. Podozrievam ju z toho, že je hnilá.

Keď som ju rozrezala, naozaj hnilá bola. Zvyšok bol našťastie dobrý. Alfa bol stále na mobile. Rýchlo ťukal do obrazovky, z čoho som si vyvodila, že píše správy. Možno sa s niekým háda, pretože píše veľmi rýchlo a v rukách zviera mobil naozaj silno.

V čiernej kuchyni panovalo ticho. Ja som sedela na kuchynskej linke a čakala čo sa bude diať a Alfa... Alfa zmizol pred pól hodinou so slovami, že hneď príde. Vidíme čo u neho znamená hneď.

„Annabeth, ty ešte žiješ?" vykríkol Blake a začal sa smiať nad mojim výrazom. Zľakla som sa a skoro spadla z linky! Predstavte si, že by vám skočil tento debil do kuchyne. Vybral si nebezpečné miesto. V kuchyni sú nože, ktorými ho môžem čo najskôr zabiť, aby mi nespôsoboval zástavy srdca.

„Ja áno, ale ty neviem či ešte budeš žiť dlho!" prepálila som ho pohľadom a do ruky zobrala najbližší nôž. Zlomyselne som sa uškrnula. Blakeov smiech okamžite prestal a zdvihol ruky na znak, že sa vzdáva. Teraz sa začal môj smiech a Blake sa tváril urazene.

„Ha, ha ha. Veľmi vtipné," ironicky povedal. Otvoril menšiu chladničku v bielej kuchyni a vybral dva nanuky. Mne podal s bielou čokoládou a on si zobral s mliečnou. Dnes v škole som mu hovorila, že mám najradšej s bielou. Som šťastná, že ma počúval.

Potichu sme jedli nanuky. Keď som bola v polovici Blake svoj už mal dojedený. Vyhodil paličku, pozdravil ma, pretože musí ísť niečo robiť a odišiel. Zostala som tam sama s nanukom. Polievka sa dorobila a ja som si až vtedy uvedomila, že som naozaj hladná. Nabudúce to nechám na kuchárky. Možno sú rýchlejšie.

V myšlienkach som sa začala sústrediť na Alfu a snažila sa napojiť na jeho frekvenciu. Keď sa mi to konečne podarilo oznámila som mu, že je polievka už hotová. Odpovedal, že je u mňa za dve minúty. Prišiel vlčou rýchlosťou.

V tichosti sme sa najedli. Alfa mi dal mapu, takže som ľahko zvládla nájsť izbu, ktorú budem obývať najbližšiu dobu. Robila som si úlohy až do noci. Keď som pozrela na hodinky už tam svietili dve hodiny ráno. So sluchátkami v ušiach a Lanou del Rey som upadla do veľmi hlbokého spánku.

Prepáčte mi tú dlhú neaktivitu. Bohužiaľ som nič nové nenapísala a tak dávam von už predpísanú kapitolu.

Škola sa mi začala zhurta a profesoria si užívajú nadvládu. Každý deň píšem minimálne jednu písomku a niekedy aj sedem.

Psychicky to bohužiaľ nezvládam, pretože sa toho po mne chce veľa a za posledný mesiac som dnes prvýkrát otvorila wattpad a našla tri nové kapitoly mojej obľúbenej knihy. Síce dve a viac hodín denne nerobím nič, ale som veľmi vyčerpaná, či už fyzicky alebo psychicky a nedokážem nič iné robiť, než ležať a pozerať divné videá a Instagrame.

S láskou D