Dear Father

4. KAPITOLA

OSPRAVEDLŇUJEM sa za pauzu. Dúfam, že sa kapitola bude páčiť, nezabudnite hlasovať. ❤😝

Pepper

,,Vedeli by ste prísť...?" Moje dúfajúce ja v duchu vraví: jasné, že áno, inak vás všetkých vyťahám za uši.
,,Ja možno. Skúsime nejako kontaktovať Danversovú. Clint sa zastaví... Možno... A Furymu sa neviem dovolať. A... Ak to nezdvíha Fury... Tak Danversová... S ňou by som nerátala."

Wandu by som tu naozaj chcela... Ľutujem pohľad a predstavu, že sa nevie vyrovnať so smrťou Visiona. Je to už dlhšia doba, lenže... Isté veci bolia stále rovnako... Ako keby sa udiali pred pár hodinami, dokonca minútami...

Späť k telefónu ma privolala úžasnou novinou.

,,Thor, Banner a Brunnhilde určite prídu."

,,Ďakujem, Wanda... Morgan sa poteší a naviac to nebude čakať... Takže... To bude... Celkom fajn. Prekvapila ma. A chcem, aby to vedeli aspoň tí, ktorým sa dá dovolať." Pocítila som vo svojom hlase náznak humoru.

,,Tak fajn. Ahoj zajtra." A zložila to.

,,Ahoj" Odložila som mobil na stôl.

Morgan

Oslepujúce svetlo. Niečo čierne ho prerušovalo a vytvárala sa silueta.
Približuje sa to... Ono... To neni možné...!
,,Ocko...?" Neveriacky sa pýtam.
,,Zlatíčko. On sa blíži. Nauč sa pracovať s Iron Manom. Ten chlap je nebezpečný...! Sľúb mi, že ochrániš mamu. A dávaj pozor aj na seba! Nesmiete umrieť. A v žiadnom prípade never nikomu, okrem Avengers...!" Jeho dlane mi pokrývali líca.
,,Ocko... Kto je nebezpečný...? Pred kým sa máme chrániť...?"
Prerušil ma.
,,Vytvára... Roboty. Ovláda ich... Niečím, čo má v hlave! Wandu drž od toho ďalej! Bude využívať slabiny...! Nemám dosť času ti to vysvetliť...!"
Po lícach mi stekali slzy. Zavrela som oči...
,,Ocko... Ja mám strach."
,,Kedysi som počul od niekoho skvelého... Niekedy musíš behať skôr, ako sa naučíš chodiť." Otvorila som oči.

Predo mnou poletovalo 6 farebných, žiarivých kamienkov. Zrazu sa rozleteli na prach... A zrazu... Ja padám...!

V sekunde som si sadla a uvedomila som si, že som doma vo svojej posteli. Oblial ma studený pot, o sekundu mi pokožku pokrylo ranné svetlo.

Čo to bolo za sen...? Skôr nočná mora.

O 4 hodiny neskôr

Sama netuším ako, ale naučila som sa strieľať s Iron Manom. Je to celkom jednoduché.

Roztvorila som dlaň, namierila na terč a v sekunde ma sila strely odsotila dozadu. Terč bol na kúsky.

Slnko vyšlo už pred štyrmi hodinami, no ja stále myslím na ockové slová. Čo tým myslel?! Aký... Chlap?

Povaha a podvedomie ma nútili mame nasadiť oblek Iron Mana a skryť ju pred  možno neexistujúcim nebezpečenstvom, no moje zvedavé ja malo sto chutí zistiť, či vôbec exisuje chlap, o ktorom mi ocko v sne hovoril.

No skôr, ako som stihla rozhodnúť čokoľvek z toho, pred našim domom zastalo čierne auto. A hneď za ním ďalšie.

A... Vystúpila Wanda. Čo... Čo tu robí?! No uvedomila som si, že k nej rovnou čiarou letím a ihneď ju stískam a teším sa, ako malé dieťa. Neuvedomila som si však, že oblek mám stále na sebe.

Wandin pohľad si ma prešiel a ja som na mieste stuhla. Sakra.

,,Funguje...?" Šepla a ja som s úsmevom prikývla.

Z auta vystúpil Thor s pánom Hulkom a... Slečnou, ktorej meno stále neviem. Ale bola krásna. Dokonca by som povedala, že krásna, hodná vládnuť Asgardu.

Thor mi ihneď venoval jedno zo svojich medvedích objatí. Zasmiala som sa.

,,Čo vy tu všetci robíte?"
,,Prišli sme ťa pozrieť. A aj oblek."

Začervenala som sa.

,,Kde je Pepper?" Ozval sa Banner.

,,No... Myslím, že ešte spí. Poďte do obývačky, ja jej dám ešte hodinu" Neisto som sa zasmiala.

Obleku som sa   ,zbavila'  a všetci ma nasledovali ako káčatká do domu.

,,Chýba nám Tony. Aj keď bol občas na nervy... Ale chýba nám." Šepol Banner.
,,Každému z nás niekto chýba." Ozvala sa Wanda. Jej pohľad upierala na svoje ruky. Vedela som, že myslí Visiona.
Lenže... V ten deň... V tie dni... Vedia iba oni, čo sa stalo. Ja to neviem.

Wanda odtrhla svoj pohľad od svojich rúk.  ,,Kde je Pepper? Nemala sa už dávno zobudiť?"

,,Hneď som tu." Postavila som sa a utekala som do jej spálne.

Zaklopala som na dvere,
,,Mami? Máme návštevu. Mala by si vyjsť z postele."

Ticho.
Pomaly som otvorila dvere.

Izba, v ktorej som očakávala mamu, bola prázdna. Vyrazilo mi to dych.

,,M...Mami?" Posteľ bola rozhádzaná a všetky rodinné fotky boli na zemi, povaľovali sa v rozbitých rámoch.
Začínala som panikáriť.

,,Mami?! Kde si?!"
Rozbehla som sa do jej šatníka. Nikde nikto.

Prebehla som do jej kúpeľne. Ani tam.
Kde je?!

Na schodoch sa objavili naši zvedaví hostia.

,,Čo sa deje?"

Mala som slzy v očiach a v hrdle mi rástla obrovská guča.

,,Prehľadajte dom. Neni tu mama!"

,,Možno niekam odišla." Ozval sa Thor so štipkou nádeje a to ma naštvalo.

,,Áno? A preto sú naše fotky rozbité na tej blbej zemi?! Pomôžte mi, sakra!"
Všetci sa rozpŕchli po dome a začali hľadať.

Vošla som do svojej izby.
Posteľ som mala upravenú a na nej list.

Drahá Morgan Starková! S veľkou radosťou ti oznamujem, že si tvoju máti na pár... Dní požičiam! Ak by sa ti stískalo, tak mi dones Starkov poklad a ja ti maminku vrátim! Mám 3000 ton lásky!

Ako... Čo?! Čo to, sakra je?! Ako vie o tonách lásky, keď to bolo iba medzi nami?!

,,Wanda!! Kde ste?!"

Pribehli ihneď a začali si obzerať list.

,,Môže byť kdekoľvek...!"

Mami, ja ťa zachránim...! Zachránim...