Sestry z Basingstoku 4 - Nevesta vojvodu Hamptona

3. Kapitola

Život učiteliek a guvernantiek je práca pre nemajetné ženy, ktoré už nemali šancu sa vydať.

To bola smutná pravda.

Ale Ameliu vedomie, že ponúka deťom vzdelanie a niečo, čo môžu v živote využiť, napĺňalo.

Otec ju v tom podporoval.

Sám sa považoval za učenca.

Keď sa jeden považoval za vzdelanca a dobrodruha, snažili ste sa toho naučiť čo najviac to šlo na všetkých rôznych miestach. Preto otec hovoril mnohými jazykmi a poznal mnoho zvykov.

Amelia jeho vášeň pre vedomosti zdieľala.

Po jeho odchode jej práca pomáhala zaháňať smútok.

Amelia ráno učila deti vo veku od sedem to desať rokov čítať, na obed skúšala debutantky lekcie stolovania a k večeru zapisovala denné hodnotenie jednotlivých žiakov.

Vôbec sa nenudila.

Ale šedé šaty, čo celý deň nosila ju začali škrabať. Nebol to nejaký zamat, či hodváb. Ale bola to rovnošata, ktorú musela nosiť.

Toho dňa chcela pripraviť testy z počtov a naplánovať tanečné hodiny pre budúce debutantky.

V takéto náročné dni bola rada, že nemusela denne cestovať z Basingstoku do Bathu a späť. Mala vlastnú izbu na internáte, spolu s ďalšími učiteľkami.

Dnes ich učiteľský zbor tvoril sedem učiteliek a niekoľko občasných návštev z chlapčenských škôl.

Domov by sa mala Amelia vrátiť až za pár dní a preto sa snažila všetko dokončiť čo najskôr.

Ale mala ešte čas.

Práve dokončila zapísanie posledného hodnotenia spoločenského stolovania, keď do miestnosti vošla jedna z Ameliiných priateliek a kolegýň, Harriet.

Harriet pochádzala z rodiny učiteľov. Mala vlasy svetlé, ako ľan a prirodzene vlnité a oči modré, ako ranné nebo. Tvár mala oválnejšiu s hranatou bradou, ale mala veselú povahu.

Rovnako ako Amelia aj Harriet mala šedú učiteľskú rovnošatu s upnutým hrdlom a nudný účes, uhladený a bez ozdôb.

„Mel, počula som, že sa ti dvorí šľachtic, je to pravda?"

Len niekoľko osôb na škole vedelo, že bol jej otec gróf a že má majetok.

A tí si to nechávali pre seba.

Ohľadne toho dvorenia, to bol výmysel, aby mali so sestrami zatiaľ pokoj a gróf Griffen im mal pomôcť s vysporiadaním majetku a problémov.

„Áno, je to pravda. Ale sme len na začiatku, tak to nie je zatiaľ vážne."

„To rada počujem, Mel. Rada by som ťa totiž predstavila jednému vojvodovi."

Amelia si útrpne vydýchla.

Harriet sa jej roky snažila nájsť dobrú partiu, za čo jej bola Amelia vďačná, ale občas jej to prekážalo.

„O čom to zase hovoríš, Harriet? Vieš, že na toto nemám čas."

„Nie je to vôbec dohadzovanie! Prišiel sem pracovne. Chce učiteľku pre svoju zverenkyňu."

„To môže byť akákoľvek učiteľka. Povedz Anne, aby vybrala niekoho iného."

Anne bola riaditeľka tejto zlúčenej školy. Blížila sa jej päťdesiatka, ale takmer to na nej nebolo vidno. Na hlave mala jemné zlaté vlasy s tmavými hnedými prameňmi a oči mala zelené s čokoládovými odleskami.