Za múrmi ✅

Epilóg

Margo

Prudko som stískala Aaronovu ruku, až som mala pocit, že mu ju každú chvíľu rozdrvím.

,,Zlato, upokoj sa," napomenul na Aaron, no ja som si naďalej nervózne hrýzla do pery.

,,To čakanie ma zabije. Najradšej by som sa zakopala pod zem, ako krtko," odvetila som a odpoveďou mi bol Aaronov tlmený smiech.

Otočila som sa, aby som si prezrela náš dom, ktorý pre nás pred tromi rokmi kúpil Aaron. Bol dosť veľký na hocijaké pomery, nie len pre krajinu, akou bol Lombok. Mne však na jeho veľkosti nezáležalo. Keby mal len jedinú miestnosť stále by to bolo miesto, ktoré by som nazývala svojím domom.

,,Premýšľaš nad tým, či sa jej bude páčiť?" Nadvihol pobavene obočie Aaron a ja som nesúhlasne nepokývala hlavou.

,,Viem, že bude," odvetila som rozhodne a odhodlane sa narovnala práve vo chvíli, keď do veľkej kovovej brány zabočilo veľké terénne auto, totožné s Aaronovým.

,,A je to tu," vydýchol Aaron a za ruku ma jemne potiahol dopredu, no ja som ruku stiahla späť ku svojmu telu, načo sa prekvapene otočil mojím smerom.

,,Nevidela som ju päť rokov," pripomenula som mu, no jeho vážny výraz vystriedal široký úsmev a potom, ako pristúpil bližšie a na pery mi vtisol horúci bozk, moje obavy aspoň z časti opadli. Jemne som prikývla na súhlas a ruku vložila späť do Aaronovej teplej dlane.

Ako prvé som zahliadla žiarivo červené vlasy patriace Blaire, ktoré mala ako vždy voľne rozpustené a práve preto vždy pôsobila nádherne, ako víla. V momente, ako ma zbadala sa so širokým úsmevom na perách rozbehla mojím smerom a prudko sa mi hodila okolo krku.

Bez slova sme sa objímali niekoľko sekúnd, keď sa konečne odtiahla a mne pohľad padol na jej zväčšujúce sa bruško. Rukou som si z očí zotrela slzy a dlaňou si zakryla ústa.

,,Prepáč, že sme vám to nepovedali skôr, no Eden ma presvedčil, že to bude dokonalé prekvapenie. Vieš, čo ma to stálo úsilia, nič ti neprezradiť?" Odvetila som so smiechom, no ja som sa stále nezmohla na jediné slovo.

To už sa pri nás objavil Eden, ktorý ma okamžite zodvihol do vzduchu a niekoľko krát sa so mnou v náručí otočil.

,,Ahoj, dievča," pobozkal ma s úsmevom na čelo a až potom ma zložil na zem.

,,Ahoj, otecko," odvetila som stále prekvapene, no zároveň dokonale šťastná.

Blaire a Eden budú mať dieťa. Nie že by som to nečakala. No napriek tomu som bola prekvapená, ako sa veci dokázali za tak krátky čas zmeniť. Eden s Blaire chodili do Lomboku každé leto, no nikdy sa o bábätku nezmienili.

So širokým úsmevom som sledovala, ako Eden Blaire láskyplne objíma a ruku si položil na jej rastúce bruško.

To už sa z auta vysúkal malý chlapček, ktorého som naposledy videla pred piatimi rokmi. A hneď za ním, mama. A moje srdce razom vynechalo úder. Všetko okolo nás stíchlo. Jediné, čo som mohla počuť, bol tlkot môjho srdca, ktoré sa znovu rozhodlo spolupracovať.

Stáli sme oproti seba niekoľko sekúnd a bez slova sa pozorovali. Ticho prerušil až môj malý brat, ktorý sa prekvapene postavil medzi nás a pohľadom striedavo blúdil zo mňa, na mamu.

,,Ty si moja sestrička?" Opýtal sa tenkým hláskom a ja som prudko vydýchla vzduch, ktorý sa mi nahromadil v pľúcach.

,,Oh, isteže som," zložila som sa na kolená len necelý meter od neho. Pomaly som pred seba vystrela ruky a keď sa malý chlapček s úsmevom hodil do môjho náručia, nedokázala som zadržať plač.