Nezastaviteľná

💧16.💧

Za pár mesiacov som mala za sebou už veľa súťaží, kde sme samozrejme s Kalis uspeli. Ešte sa nám asi ani nestalo, že by sme neboli v top trojke. Vždy máme výborný čas a všetky prekážky zdolané. Kaliastro je úžasný skokan a taktiež aj bežec. Keby s ňou jazdím dostihy alebo parkour, tak sa nám darí tak isto ako aj teraz. Hazel hovorí, že komentátor v televízii nám hovorí Nezastaviteľné. Možno je to tak. Ale bojím sa tej najväčšej súťaže, ktorá je o niekoľko mesiacov. Kaliastro vyzerá byť úplne kľudná ale to sa bohužiaľ nedá povedať o mne. Usilovne trénujeme aby sme boli na sto percent pripravené. Ešte k tomu mám maturitu a do kníh som sa ani nepozrela pretože sa hlavne sústredím na súťaže. Teraz to znie akoby som nedala oddýchnuť Kalis a aj mne. Mávame oddychy. Aj týždňové. 

...

"Ty stále trénuješ?" spýtala sa ma Hazel, ktorá prišla do jazdiarne. Bol sychravý aprílový deň. Nemala som rada tieto dni pretože v jazdiarni neurobíme žiadny pokrok. Preskakujeme prekážky, ktoré zvyšujem a zvyšujem. 

"Áno, prečo?" spýtala som sa trošku zadýchane keďže som bola v sedle už nejaký ten čas. 

"Oddýchni si trošku. Aj Kalis je unavená. Budete trénovať zas zajtra." bol to fajn nápad ale ja som si myslela svoje. Zvýšila som prekážku, sadla na Kalis a išla som od prekážky ďalej aby sme mali dobý rozbeh.

"Nie, netreba. Poznám kedy som ja unavená a Kaliastro to pozná tiež." odvrkla som. Znela som trošku namyslene ale ja taká vôbec nie som. Neviem, čo to so mnou vtedy bolo. Bola som tak zapálená do zdokonaľovania Kalisiných dovedností, že som sa správala ako úplne iný človek.

"Ako chceš." povedala Hazel, keď si sadla na menšiu tribúnu.

Keď sme mali dostatočný rozbeh na tak vysokú prekážku, tak som popohnala Kalis, ktorá už vtedy naznačovala, že má dosť. Ja som ju popohnala ešte viac a ona sa snažila na môj pokyn zrýchliť. Keď sa blížila prekážka, tak spomalila akoby chcela zabrzdiť ale ja som ju znovu popohnala. Nebolo to také zvyčajné popohnanie. Bolo to také drsné popohnanie, ktoré používajú iba jazdci s drsnou technikou. Kalis skočila  a predná noha, na ktorú dopadala pri doskoku sa jej zvrtla a ja som preletela cez ňu až dopredu. Spadla som na chrbát a vyrazila si dych. Počula som Hazel ako na nás kričí ale viac si nepamätám.

⬛⬛⬛

Zobudila som sa v nemocnici, kde som bola na pozorovaní cez noc. Doktori povedali, že sa nemám čoho obávať. Som zdravá ako rybička. To ma potešilo ale mala som zakázané na mesiac jazdiť kvôli Kaliastro, ktorá mala narazený členok. Nemala to našťastie vyvrtnuté takže sa mohla súťaže zúčastniť ale jazdenia som sa na mesiac s ňou musela vzdať. Ja som ako vždy stresovala, že budeme mať už iba mesiac na trénovanie nakoľko je už koniec apríla. Nakoniec ma Hazel upokojila a všetko bolo fajn. Zatiaľ aom trénovala na Hope aby som ja zdokonaľovala svoje nedokonalosti, kde je samozrejme aj odbadnutie, kedy je kôň unavený. To je moc dôležité pri jazdení. Kaliastro sa zotavovala v poriadku keďže to bolo malé zranenie. 

⬛⬛⬛

Balím si veci do kufra pretože už zajtra je tá naša veľká súťaž, na ktorú sme sa pripravovali celý rok. Kaliastro má nohu úplne v poriadku. Akoby sa nič nestalo. Kaliastro je už v prívese, kde si už vychutnávala svoje seno. Cesta trvala dve hodiny ale mne sa to zdalo ako celá večnosť. Celú cestu som bola nervózna a hrýzla si nechty. Max za mnou ma hladka po ramene aby som sa ukľudnila. Ja som ho vtedy nechápala ako môže byť tak kľudný. Mám problémy s prekonávaním stresu. Ale to ste si už asi všimli. Keď sme prišli na miesto, tak som vystúpila a vzala Kaliastro do boxu, kde bude najbližších pár dní. Dráhu sme si prešli najviac asi trikrát, čo si myslím, že je dostatočné. Na týchto pár dní som bol ubytovaná v hotelovej izbe, ktorú som zdieľala spoločte s Maximom. Myslela som si, že po takom stresujúcom dni už nezaspím ale našťastie sa mi to podarilo. Za čo vďačím Maxovi, ktorý ma uspal ako bábätko.

🔷🔷🔷

Druhý deň ráno pre mňa znamenal začiatok perfektne stresujúceho dňa. Raňajky sme skoro zmeškali kvôli pánovi  Maxovi, ktorý sa ráčil po trištvrte hodine výjsť s kúpeľne. Myslela som si, že toto robíme iba my baby. Ale som sa šeredne zmýlila. Našťastie sme sa stihli ako tak najesť. Následoval tréning, čo znamenalo aspoň dvakrát si prejsť celú dráhu. Maxim s Renom to mali zmáknuté na sto percent. Zatiaľ čo ja som to mala tak na deväťdesiat percent. Pre niektorých by to znamenala výhra ale pre mňa len sklamanie. Zrazu nastala tá chvíľa. Stáli sme na štarte pár sekúnd pred začatím.

"Neboj, Kaliastro. My to zvládneme." Zašepkala som jej do uška na čo ona pokývala hlavou hore a dole, čo pre mňa znamenal súhlas. "Kiežby si mi aj ty také niečo povedala!" Povedala som si pre seba ale Kalis to asi započula pretože silno zaerdžala. Ani som nevedela ako ma to nakopne. Stres bol preč a ja som bola pripravená zvíťaziť. "Tak mi ukáž, čo je v tebe, Nezastaviteľná." Povzbudila som ju a hneď na to zaznel signál, ktorý značil, že sa pustili stopky a my máme uháňať do cieľa.

Kalis vybehla ako drak. Mala veľké odhodlanie tak, ako ja. Dodali sme si ju navzájom. Ukľudnili sme sa a naštartovali sa aby sme vyhrali. Prvá prekážka nám nerobila žiadny problém. Tak isto ani druhá, tretia, štvrtá a piata. Šiesta bola náročnejšia ale ani s tou sme nemali pletky. Pokračovala dlhšia "rovinka" cez les, kde nás prekvapila priekopa s vodou. Kalis zareagovala rýchlo a vyšvihla nohy do vzduchu.

"To nie je možné! Sú rýchlejšie ako vietor! Toto sú naše Nezastaviteľné!" Kričal komentátor divákom.

-Karolína✨