Stuck with her |SK| girlXgirl✔

Kapitola 18

PRED SIEDMIMI ROKMI

Carla si nemyslela, že niekedy sedela na takto nepohodlnej stoličke. Tenké kusy rovného tenkého zle opracovaného dreva, ktoré mali predstavovať opierku, ju vehementne tlačili do chrbtice. Akoby to nebolo stačilo, aj vankúš na sedacej časti bol povlečený v obliečke z nejakého nepríjemného materiálu, čo ju škriabal na obnaženej pokožke na stehnách. Možno nabudúce zváži iný druh odevu, v ktorom bude chodiť na skupinovú terapiu, ako je krátka sukňa.

Možno by si nabudúce vzala aj bundu, keď nad tým tak uvažovala. Mohol ju jej psychológ, kvôli ktorému sa tam vôbec nachádzala, varovať, že býva v jeho kancelárii večer takáto zima. Že by vypli kúrenie poobede? Dôvodom pre jej nespokojnosť s takmer všetkým bola z veľkej časti práve nervozita, keďže jej úlohou v ten večer bolo sa zdôverovať neznámym ľuďom.

Keď dostala návrh, že by sa mala pridať do skupinovej terapie, myslela si, že sa to bude odohrávať v nejakej útulnej klubovej miestnosti. Namiesto toho sa však skupinka strela v kancelárii doktora Hawelmana. Jediná zmena od jeho obyčajných sedení bolo okrem počtu ľudí aj osem stoličiek, ktoré doktor asi zhabal z nemocničnej jedálne, usporiadaných do kruhu. Aké to prekvapenie!

Skupinka ľudí sa nahrnula do malej ordinácie a posadala si na kuchynské stoličky. Carla si ich všetkých dobre obhliadla. Nebola presvedčená, napriek názoru starého doktora Hawelmana, že jej pomôže počúvať o útrapách týchto ľudí. Súhlasila s tým najmä preto, že sa cítila osamelá. Po rozvode zostala v celom dome úplne sama. Bola odlúčená aj od svojich priateľov, keď sa presťahovala do Quebecu, kde si kvôli vyťažujúcej práci nenašla za nich náhradu. A tak sa rýchlo ocitla úplne sama. To by jej vo väčšine prípadov až tak nevadilo. Lenže osamelosť, po tom ako si prešla vlastnou malou traumatickou udalosťou, jej spôsobila akurát melancholické stavy. A tie už Carla odmietala znášať. A tak bola tu. Medzi ôsmimi neznámymi ľuďmi. Na skupinovej terapii...

V skutočnosti, pár s tých ľudí jej vlastne bolo známych. Mladé nízke dievča, Katherine, navštevovalo rovnakú kaderníčku ako ona, takže o nej čosi málo vedela. Zopár z nich dokonca poznala z videnia.

Carla bola skeptická. Vážne pochybovala o účinnosti tohto verejného zdieľania problémov. Vedela, totižto, že nikto z týchto ľudí nemá rovnakú skúsenosť ako ona a to isté platilo aj opačne. Nevedela, čo by mohla poradiť mladej Katherine, ktorá stratila svojich rodičov pri autonehode. Jediné, čo mohla, bolo súcitiť. A to málokedy stačilo. O tom by vedela rozprávať.

„Dobre ľudia, zdravím vás na dnešnom stretnutí, spravte si pohodlie," prihovoril sa im doktor.

Vraj pohodlie! Na týchto stoličkách? To je hádam žart...

V slabom svetle prichádzajúcom z vonku sa zdal byť ešte viac ochabnutý a útly než normálne. Carla musela chvíľu uvažovať, kým jej došlo, že to bola práve sušená slivka, čo jej pripomínalo zvraštenú textúru doktorovej pokožky.

Keď sa grupa, roztrúsená po miestnosti, kolektívne privítala a posadala si, Hawelman začal znova rozprávať: „Takže, ako ste si iste všimli, máme dvoch nových členov," ukázal na Carlu a ešte jednu sympaticky pôsobiacu pani o jednu stoličku od nej, „Takže očakávam od vás, že ich vrúcne privítate." Pohľady sa automaticky vrhli na dve ženy, čo spôsobilo, že sa obe rozpačito pomrvili na nepohodlných sedeniach.

Jaxtonová si skúmavo premerala ženu, ktorá mala byť údajne druhou novou členkou tejto terapie. Bola nízka. Veľmi nízka. Ešte nižšia ako bola Katherine. Zdala sa byť staršia od Carly, jej tvár už bola jemne poznačená vráskami. Odhadovala ich vekový rozdiel na tak desať rokov. Mala hnedé vlasy zviazané v strapatom drdole. Carla si s úžasom uvedomila, že tá žena mala oblečené obyčajné tepláky. Hmm, asi toto šaškárstvo tiež neberie veľmi vážne, pomyslela si.

„Mali by ste sa, dámy, prestaviť a ozrejmiť nám, prečo ste tu dneska s nami," vyhlásil Hawelman a zobral si blok a pero a položil si ich do lona, „Danielle, ty začni."

„Och, dobre teda," vysypala zo seba zaskočená bruneta neochotne, „Takže... ja som Danielle Elronová, rada sa s vami všetkými spoznávam. Uhm, prečo som tu? Vlastne za to vďačím svojej dcére, nebyť jej naliehania, tak by som tu nebola. Pred dvoma rokmi som tragicky prišla o manžela a upadla som na neuveriteľne dlhú dobu do depresie, z ktorej sa stále zotavujem. Tak preto som tu. Prišla som konečne zdravo spracovať jeho smrť."

Skupinka ľudí zborovo povedala: „Úprimnú sústrasť."

„Povedala by si nám, čím si si prešla po jeho smrti?" zabŕdol do jej tej citlivej témy znova doktor.

„Uhm, nevedela som sa stým vysporiadať. Viete, môj manžel bol to, čo ma držalo pri zemi. On bol ten praktický z nás dvoch, ten, čo vedel riešiť problémy. Ani som si neuvedomila, ako moc som bola od neho závislá, kým nebol nenávratne preč. Odrazu som nevedela ako pokračovať v živote bez neho. Strávila som celé dni v posteli... V tých časoch som zlyhala aj ako matka. Moje dieťa sa o mňa staralo viacej, než ja oň. A to ma asi opäť prebralo k životu. Potrebovala som obrátiť svoju pozornosť z toho, že som manželka, na to, že som matka."

Nachvíľu to vyzeralo, že sa Danielle len odmlčala, ale potom sa rozhodla nepokračovať. Carle neuniklo, že sa jej značne leskli oči. Bola mierne rozhodená z miery z tej myšlienky, že bruneta zanedbala svoje materstvo, zatiaľ čo ona sama bola oň pripravená. Prišlo je to nefér. Faktom však zostávalo, že na smrti nikdy nie je nič fér...

Niečo mi vraví, že toto bude ešte dlhý večer, pomyslela si, keď sa pohľad skupiny otočil na ňu.