Ukradnuté hviezdy

24

Po rozhovore s Jaredom som nedokázala zaspať v Lewanovej posteli. Len som si otvorila balkónové dvere a ľahla som si do postele. Znela som aj ja tak keď som rozprávala o Rveke? Prečo som počula v jeho hlase maličké šialenstvo? Možno som si aj ja nahovárala hlúposť. Vraj Rveka nebola bývalá vládkyňa, možno nikto by sa nedozvedel, že som narušila rovnováhu a vrátila by som jej život. Čo ale ak by na to niekto prišiel?

Postavila som sa na nohy a chvíľku som sa nechala ovievať vetrom. Poškrabala som sa na pravej ruke. Našťastie, že sa mi telesná teplota zvýšila. Nevydržala som to a otvorila som Rolewanovu skriňu. Dúfala som, že nájdem aspoň nejaký obyčajný plášť. Potrebovala som normálne oblečenie. Rolewan sa už dávno presťahoval do vlastného domu, no všetky veci si nepobral. Postavila som sa na špičky, naklonila som sa a zo skrine som vybral naozaj veľmi lesklú zvláštnu dlhú vec, ktorá sa podobala na plášť. Automaticky som si šupinatú blbosť obliekla a postavila som sa pred zrkadlo. Skade ju Rolewan mal? Otočila som sa, aby som si plášť prezrela. V zrkadle som zbadala, že na chrbte bol veľký vyšitý penis. Nechápavo som najskôr nadvihla obočie. Následne som sa nahlas rozosmiala. Čo to, kurnik? Neverila som tomu, že Rolewan by v tomto dobrovoľne niekde išiel. Možno to bol nejaký oplzlý darček od Vixtora, lenže prečo mužské prirodzenie?

Ľavú ruku som vložila do jedného z monštruóznych vreciek. Vytiahla som papier. Žeby venovanie? Roztvorila som ho ako predtým Jared a zmeravela som, keď som si všimla podpis. Ani ten som nemusela prečítať, stačilo mi len to naklonené tlačené písmeno, občas ozdobné.

V tom obrovskom blyšťavom plášti, s kokotom na chrbte, som sa zložila pred zrkadlo na kolená a v rukách som držala list, ktorý Rveka písala pár dní pred jej smrťou. Zbadala som to na dátume. Bolo to len deň po tom čo som oslavovala narodeniny, na ktoré Rolewan neprišiel. Nebol to dlhý list, ale dostatočne výstižný: „Gratulujem ti, korunujem ťa najväčším kokotom akého som kedy stretla. Pravý kráľ kokotov by mal mať svoj vlastný kokotský plášť. Proste skap a už nikdy sa jej neukazuj na očiach!" Očami som dookola behala po tých troch vetách a chcela som si ich už navždy zapamätať. Predtým by som cítila smútok, lenže ten teraz za mňa cítil jeden nasratý pekelný princ, ktorý mi povedal, že ma za to zabije. Preto som si naplno užila radosť, ktorá ma pohltila, keď som na ten kratučký list hľadela. Tak Rveka si kvôli mne dala takúto prácu? Naozaj išla do obchodu, vybrala ten najšpatnejší najžiarivejší plášť a donútila šičku, aby na neho vyšila mužské prirodzenie? A to len kvôli tomu, aby ona mala posledné slovo. Tak strašne mi v tú chvíľku začala chýbať. Priam som mala problém dýchať. No žiaden smútok neprichádzal.

Tak ma tam našiel on. Ako som kľačala na zemi pred zrkadlom a smiala som sa na troch vetách, ktoré museli jeho ponížiť. Rolewan najskôr nechápal prečo sa hystericky smejem. Následne si všimol, že som oblečená v jeho kokotskom plášti. „Prečo túto dokonalú vecičku schováš tu v skrini? Bojíš sa, že by to uvideli tvoji poddaní a už nikdy by ťa nebrali vážne?" vysmievala som sa mu. Priam som žiarila. Vyplazila som na neho jazyk a prehodila som si dredy na chrbát. Rolewan na mňa smutne hľadel.

„Nie, je to skôr pripomienka. Chcel som sa jej za ten plášť poďakovať, no nestihol som to. Rveka ma vždy dokázala nakopnúť, Dia. Mal som v pláne jej vysvetliť prečo sa od teba držím ďalej, no nemohol som. Tušil som, že by ti to okamžite povedala a obe by ste ma prišli tajne v parochniach a v tých vašich blyšťavých minišatách, nakopať zadok. Povedali by ste mi, aby som sa nebál, že vám moja temnota odrazí hlavu, pretože vy dve ste výborné vycvičené. Pripomenuli by ste mi, ako ste zvládli po troch fľašiach rumu, podliezať tyč na tej párty pri vode s bandou vodníkov. A ja by som sa smial, Dia. Prestal by som byť ostražitý. Pridal by som sa k vám, aby som sa spil a zabudol na to kým som. Skončilo by to špatne. Raz by som ti vážne ublížil a naveky by som sa za to nenávidel."

„Chcela som ju späť, Lewan. Chcela som tú kamarátku, s ktorou som nahá tancovala pri mesačnom svetle, pretože niekto jej povedal, že jej narastú väčšie kozy," rozosmiala som sa. „Chcem tú Rveku, ktorá zapichla vidličku do ruky tomu upírovi, ktorý mi pri bare bez dovolenia olízal krk. Nikdy by som nepovedala, že z upíra môže vytiecť toľko krvi, kvôli jednej ostrej vidličke. Alebo keď ukradla z múzea zväzok Čiernej mráčavy – starodávneho najsilnejšieho fetu, ktorý poznali naši predkovia. Elegantne ho vyfajčila na strešnej párty u zazobaného synáčika, ktorý bol zhodou náhodou synáčik majiteľa toho istého múzea a ešte ho aj ponúkla. Tvoj otec bol zhrozený, keď započul že som sľúbila svoju dušu pekelnému princovi. No tu ide o to, že by som mu dala hneď aj svoj život, aby sa ona mohla vrátiť, pretože Rveka vedela ako sa taký život má žiť."

Rolewan mi podal ruku, aby som ju uchopila. Strčila som jej list späť do vrecka a prijala som ju. Vedela som si predstaviť ako by bola zhrozená a vyplazovala by na mňa jazyk, keby ma tu práve teraz videla s ním, ešte v tom plášti. Rveka nikdy nesúhlasila s tým, aby som bola s Lewanom. Chcela ma slobodnú – bez záväzkov ku silnému temnému princovi. Lenže už tu nebola, smútok zmizol a sním aj hnev. Zostal cieľ, aby som ju priviedla späť.

„Si moje srdce, Dia." Pri nohách sa mu zjavil vlk. Nespravila som krok dozadu, pretože Lewan ma stále držal.

„A ty si môj kráľ kokotov." Zavesila som sa mu na krk a pobozkala som ho na pery. „Čo si videl na tom oltári?" nemohla som si odpustiť takúto otázku.

„Možno jednu potetovanú, dredatú a hlavne nádhernú blondínku. Vždy budem vidieť teba, Dia. Neviem si predstaviť aká žena by ťa mohla prekonať. No možno nejaká luxanská strážkyňa, lenže k takým nemám prístup. Plus ty si ojedinelá a zázračná. Tešil som sa keď budeme opäť sami."

„Prečo? Isto po tom čo som odpadla, tak si to začali všetci rozdávať medzi sebou a nikomu nezáležalo na súkromí."

„Lenže ty si moja, Dia." Pobozkal ma na líce. Usmiala som sa. Následne som ho pustila.

„Je Veroka ešte v hrade alebo išla k matke?" opýtala som sa. Rolewan prekvapený nadvihol obočie.

„Máš nejaký dôvod na to, aby si potrebovala vedieť kde je?"

„Áno, plánujem dnes s ňou spať. Sľúbila som, že ju budem častejšie navštevovať. Mohla by som ísť aj k tvojej sestre, lenže tá chrápe." A potajme chodieva do ľudského sveta za svojím ľudským priateľom.

„Alebo môžeš zostať so mnou!"

„No, poviem ti, že som aj plánovala. Na jednu noc by sme my dvaja mohli zabudnúť, že sme sa naveky rozišli a spoločne by sme si to užili. Po tom čo som prežila, by sa mi páčilo, keby si ma miloval, Lewan," usmiala som sa a štuchla som ho do ramena. Vedela som si predstaviť aký je krásny. „Lenže potom som otvorila skriňu a našla som tento bohovský plášť, ktorým ťa Rveka korunovala za kráľa kokotov a v liste mi pripomenula, prečo sa už nikdy s tebou nevyspím." Chcela som okolo neho prejsť, no on ma chytil za ruku.

„My dvaja skončíme spolu. Raz sa naučím ovládať temnotu a ty mi odpustíš, Dia. Budeme spolu veľmi šťastní," znel tak presvedčene.

„Posledné dni som prišla na to ako skončím, Lewan, no s tebou to nebude. Totižto ja skončím s pekelným princom. Nie je dôležité to čo sa stane v našom živote, avšak to čo nás čaká po smrti. U teba to bude anjelské kráľovstvo a u mňa Alain."

„Prečo sa zaujímaš čo bude po smrti? Zatiaľ sme živí, Dia. Povedz mi, že sa ti chce odísť a ja ťa nechám." Nechcela som odísť. Mala by som. Vedela som to. Už len kvôli tomu, aby som nenaštvala tú polku Rvykenej duše, ktorú som mala na krku. Sľúbila som sa, že sa mu už nikdy takto nedám. Nie po tom čo vyviedol. 

Ďakujem vám za prečítanie. 

Aspoň takto by som sa vám chcela poďakovať za neskutočnú podporu, ktorú mi dávate. Za každú jednu hviezdičku, ktorú od vás dostanem a za váš čas, ktorý strávite pri písaní komentárov. Mám vás všetkých rada a do Nového roku vám prajem veľa výborných knižiek, veľkú inšpiráciu a múzu, ktorá vás nakopne. :)