Revenge 2✔

35.

Do noci sme plánovali útok. Ja, Namjoon a Jungkook sme sa stihli poriadne pohádať.

Bola som nahnevaná, že Namjoon nakoniec nechal Jungkooka ísť do vily Leaders. Má predsa prestrelenú ruku!

Mohla byť tak jedna hodina ráno, keď som stála na terase a sledovala dym z Taehyungovej cigarety.

,,Myslela som si, že si s tým už prestal,'' poznamenala som.

Pozrel na cigaretu, akoby zvažoval, že ju zahodí. ,,Zajtra o takomto čase už bude po všetkom. Buď bude všetko klapať alebo sa všetko príšerne zvrtne,'' povedal zamyslene.

Uvedomila som si, že sa vrátil k svojmu zlozvyku, lebo je pod stresom.

,,Nechceš ísť za svojím dievčaťom?'' spýtala som sa. Ja by som šla. Keby mala byť toto moja posledná noc...

Pokrútil hlavou a vlasy mu padli do tváre. ,,Už dlhšie som za ňou nebol,'' jeho hlas znel smutne.

,,Čo sa medzi vami stalo?'' spýtala som sa, ale nemyslela som si, že mi to Tae povie.

,,Nič. Teda... to nie preto,'' vzdychol. ,,Nechcem ju ohroziť. Nechcem, aby mala nejakú spojitosť s nami.'' Opäť si potiahol z cigarety.

,,Och, aha,'' vyšlo zo mňa. Chcel ju chrániť. Aj na úkor toho, že by sa jej vzdal?

Vytrhla som mu cigaretu z ruky a zašľapila som ju. ,,Proste za ňou choď,'' povedala som rozhodne.

Prekvapene na mňa pozrel. ,,Ale-''

,,Leaders sa pripravujú zaútočiť na nás. Nemajú čas stalkovať nás,'' vysvetlila som mu. ,,Nič sa nestane, ak za ňou pôjdeš.''

Chvíľu sa zdalo, že nad tým rozmýšľa. Potom sa slabo usmial a povedal: ,,Dobre. Ja pôjdem za svojím dievčaťom a ty pôjdeš za svojím.''

,,Ja nemám dievča,'' uškrnula som sa.

Zasmial sa, ale keď prehovoril, znel vážne: ,,Choď za ním a nehnevaj sa naňho. Vieš, že to spravil pre teba. Prihlásil sa, že pôjde do vily s tebou, aby ťa mohol chrániť a aby bol pri tebe prvý, ak sa niečo zvrtne.''

V hrdle mi navrela guča. Tae mal pravdu. Ale Jungkook takýmto tempom rýchlo príde o život. Nemôže predsa poriadne bojovať s ranenou rukou.

,,Dobre,'' prikývla som.

,,Dobre,'' zopakoval po mne a usmial sa. ,,Ale nerozpútajte ďalšiu vojnu, prosím.''

,,To ti nemôžem sľúbiť,'' ohradila som sa.

,,V záujme všetkých ľudí, čo žijú vo vile, by si sa o to mala aspoň pokúsiť.''

,,Vieš čo? Choď už za tým dievčaťom. Nepotrebujem tvoje rady,'' založila som si ruky na hrudi.

Zasmial sa. ,,Ale musíš mi požičať svoje auto.''

,,Čo? Prečo?'' nechápavo som naňho pozrela.

,,Špión mi ukradol kľúče a odvtedy som ich už nevidel,'' mykol plecami.

,,Ten pes nás zničí,'' poznamenala som a neubránila som sa úškrnu.

,,Je finančne dosť náročný. Prečo nemôže mať rád papuče tak ako všetky psy?'' posťažoval sa Tae.

Zasmiala som sa a spomenula som si, že aj ja som prišla o svoje kľúče. Našťastie sme mali viac áut - možno aj preto, že sa mi veľmi darilo ničiť autá a musela som ich meniť častejšie ako zubné kefky.

,,Vyber si nejaké kľúče z chodby alebo z predsiene,'' ponúkla som mu. ,,Alebo ak chceš Jungkookovi urobiť nervy, ukradni mu kľúče jeho čierneho mercedesu....'' dodala som.

,,Chceš, aby ma zabil?'' obvinil ma, na čo som sa zasmiala. ,,Ale ten nápad sa mi páči.''

,,Môžeš to potom zhodiť na Špióna,'' poradila som mu.

,,To ťa tak veľmi naštval, že mi chceš pomôcť ukradnúť jeho auto?'' prižmúril oči.

Opäť som sa zasmiala. ,,Možno.''

,,Pripomeň mi, že si ťa nemám poštvať,'' povedal a otočil sa na odchod.

,,Och, to si nevedel?'' nadvihla som obočie.

Zasmial sa a urobil pohyb dvoma prstami pred čelom, ako keď sa vojak zdraví kapitánovi. ,,Vidíme sa zajtra.''

,,Nieže budeš meškať,'' upozornila som ho.

,,To je tvoja špecialita,'' oponoval a vbehol do vily.

Chvíľu som rozmýšľala, či sa naozaj rozhodne zobrať si Jungkookov mercedes. A možno má Kook kľúče u seba.

Pokrútila som hlavou a zamierila som dovnútra. Prešla som tichými chodbami do našej izby.

Bolo zhasnuté. Žeby už Jungkook spal?

Potichu som vošla dovnútra, ale posteľ bola prázdna. Ani v kúpeľni nikto nebol.

Skočila som do sprchy a prezliekla som sa do voľného trička a kraťasov. Jungkook ešte stále neprišiel do izby, preto som za ním zišla do jeho dielne.

Chvíľu som sa zahrávala s myšlienkou, že pôjdem za Aillen, ale nechcela som sa rozptyľovať, keď pred sebou máme dôležitú akciu. Aj tak ju už Jimin vypočul a zistil všetky dôležité informácie.

Vkĺzla som do miestnosti a prezrela som si Jungkookov pracovný stôl. Tri bomby na kope už boli zrejme upravené a na štvrtej práve pracoval.

Zrazu som pochopila, prečo mu to ide tak pomaly. S rukou v sadre sa mu veľmi nedarilo.

Všimol si ma, ale ani nevzhliadol od svojej práce. ,,Vadí ti, že si prehrala a tak si prišla rozpútať druhé kolo hádky, aby si si presadila svoje, mám pravdu?'' zamrmlal otrávene.

,,Lákavá ponuka, ale nie,'' ozvala som sa. ,,Prišla som zakopať vojnovú sekeru. Bude po tvojom.'' Bol to nezvyk, vysloviť tie slová.

Prekvapene ku mne otočil hlavu. ,,Myslíš to vážne?''

Prevrátila som očami. ,,Myslíš, že by som povedala niečo také len tak?''

,,Nie som si istý,'' povedal zarazene, no potom sa mu objavil na tvári jemný úškrn. ,,Povedz to ešte raz.''

,,Nikdy viac,'' zaťala som sa.

Mykol plecami a pustil skrutkovač z ruky. ,,No, aj tak to beriem ako obrovský úspech.''

Usmiala som sa naňho, keď mi položil ruky na boky. Na ľavej strane som cítila jeho tvrdú sadru, ale bolo mi to jedno. Privinul si ma bližšie, až som cítila jeho dych na svojej pokožke, keď sa spýtal: ,,Takže sa už nehneváš?''

Ako by som mohla? Tae mal pravdu. Jungkook chce byť na záťahu so mnou a nezáleží mu, či je zranený alebo nie.

,,Nie, nehnevám,'' vydýchla som. ,,Ale budem si to vyčítať do smrti, ak sa ti niečo stane.''

,,Za svoje činy si môžem ja sám,'' povedal s vážnym výrazom a zastrčil mi prameň vlasov za ucho. ,,Nikdy si nevyčítaj moje chyby.'' Presunul ruku na moju bradu a jemne ju nadvihol. Pokožka pod jeho dotykom mi horela. ,,Rozumieš?'' spýtal sa hrubým hlasom a nadvihol jedno obočie.

Nemo som prikývla.

,,Dobre,'' povedal spokojne a odtiahol sa. ,,Mala by si ísť spať. Zajtra bude ťažký deň.''

Párkrát som zažmurkala. Zamrzelo ma, že som stratila jeho dotyk. ,,Pre teba platí to isté.''

,,Musím to ešte dorobiť,'' povedal a opäť zobral do ruky skrutkovač.

Ale ja som mu ho z ruky vytrhla. ,,Čím skôr to urobíme, tým skôr môžeme ísť spať,'' poznamenala som. ,,Čo mám urobiť?''

Pretrel si unavené oči a vzdychol. ,,Potrebujem, aby si sa dostala dovnútra bomby. Nie je to nebezpečné, lebo teraz je deaktivovaná.''

,,Si si istý?''

Prikývol. ,,Najvýbušnejšou vecou v tejto miestnosti si momentálne ty,'' unavene sa uškrnul.