12.

121 6 0
                                    

Neira pov

Rozosmiala som sa. ,,To nemyslíš vážne.''

,,Smrteľne vážne,'' oponoval.

,,No aaa... Nechcel som to vyťahovať, ale keď sme už pri tom... som hladný.''

Otočila som sa na brucho a bradou som sa mu zaryla do hrude. Trochu sa mykol a rozosmial sa.

,,Ako som to ja s tebou zvládala?''

,,Netuším,'' priznal.

Pobozkala som ho na sánku a posadila som sa. Zmierila som sa s tým, že túto noc sa už nevyspím. ,,Tak poď, ideme.''

Skĺzla som z postele, zatiaľ čo on sa posadil. Spustil zdravú nohu na zem a rukami sa o mňa zavesil.

Ešte ani nevstal a už som vedela, že toto nevyjde. A bude ho to pekelne bolieť.

,,Nie, počkaj, počkaj,'' vyhŕkla som.

Spýtavo sa na mňa pozrel a pustil ma.

Široko som sa naňho usmiala. ,,Mám jeden nápad.''

Bežala som do svojej izby a našla som tam kožennú stoličku na kolieskach. Dotlačila som ju do Jungkookovej izby.

Rozosmial sa. ,,Ideme sa voziť?''

,,Presne,'' prikývla som. Vedela som však, že ak zohne nohu, bude ho to bolieť. Našťastie sa dalo dať operadlo stoličky do vodorovnej polohy.

Jungkook si sadol na stoličku a ja som mu pomohla vyložiť boľavú nohu na operadlo, ktoré bolo pôvodne určené na chrbát, no spustili sme ho do vodorovnej polohy.

Odviezla som ho do kúpeľne. Na prahu dverí ho skoro vykotilo, no dostali sme sa tam.

Bezradne pozrel zo záchodu na mňa. ,,Pomôžeš mi?''

Zasmiala som sa a otočila som sa k dverám. ,,Nie, nie. Poraď si sám.''

Zakňučal za mojím chrbtom.

,,Nekňuč, lebo nabudúce ti zoženiem nočník,'' pohrozila som mu a zabucbla som za sebou dvere.

Počkala som naňho pred dverami a odviezla som ho do mojej izby, lebo som tam mala väčšiu posteľ. Chcel ísť so mnou dolu schodmi do kuchyne, no zatrhla som mu to. To zvládne najskôr tak za tri-štyri dni.

Doniesla som mu z kuchyne ovsenú kašu.

,,Je päť hodín ráno, Kook,'' zazrela som naňho, keď začal frflať. ,,Nebudem ti robiť lievance, keď ešte ani nevyšlo slnko.''

Keď to zjedol, vzala som misku aj špinavé handry a uteráky dolu do kuchyne. Mala som v pláne ich umyť, ale uprostred práce som zaspala.

~

S myknutím som sa zobudila, keď sa zabuchli vchodové dvere.

Zažmurkala som a zbadala som... úplne neznámeho muža.

Mohol byť o pár rokov starší odo mňa, mal hnedé vlasy a veselé oči.

Napriek tomu, že sa na mňa prívetivo usmial, som vzala do ruky najbližší nôž.

,,Hej, Neira, to som ja. Pokoj. Polož ten nôž,'' zdvihol ruky do vzduchu aj s tým, čo v nich držal. ,,Prišiel som len pozrieť, ako sa má Jungkook.''

Napadla mi len jedna možnosť, kto by to mohol byť. ,,H- Hobi?''

Položila som nož naspäť na linku.

,,Áno,'' prikývol a rozžiarila sa mu tvár. ,,Hmm... mrzí ma, že som ťa neprišiel pozrieť skôr. Viem, že si stratila pamäť...''

,,To nevadí,'' povedala som. Spomenula som si, ako mi Tae prezradil, že som napísala nejaký list, vďaka ktorému sa Hobi s Kookom pohádali. Nebola som si istá, čo v ňom bolo ani či sa na mňa za to Hobi teraz hnevá.

Revenge 2✔Where stories live. Discover now